Marec je prvým mesiacom v kalendárnom roku, kedy včelári prechádzajú od pokojnejšieho režimu do plne aktívneho. Hoci sa priemerné denné teploty zo dňa na deň zvyšujú a dosahujú plusové hodnoty, vo vyššie položených častiach Slovenska v noci naďalej pretrvávajú nočné mrazy. Už začiatkom mesiaca môžeme na včelnici pozorovať hromadné očisťovacie prelety, pri ktorých sa včielky zbavujú nahromadeného odpadu.
Na prelome marca a apríla v plnej miere nastáva generačná výmena, zimné dlhoveké včely ustupujú krátkovekým. V tomto mesiaci nastáva aj ideálny čas na prvú jarnú prehliadku, ktorá by mala prebehnúť v rámci možností rýchlo a efektívne. Zmapujeme pri nej silu včelstva (koľko obsadzuje rámikov) a množstvo a kvalitu zásob (poloha chumáča smerom k zadnej stene úľa nám naznačí, koľko má včelstvo zásob), ktoré v prípade potreby doplníme plástami s medom a peľom. Podrobnejšie rozdelenie včelstiev do skupín podľa obsadzovania rámikov a následné prípadné zásahy (spájanie atď.) si však necháme až po dôkladnejšej prehliadke. Sledujeme aj čistotu úľa, či nie je včelstvo nakazené napr. nosematózou. Nezabúdame, že prehliadku by sme mali realizovať len v prípade, že teplota vystúpi minimálne na 12oC, ideálne na 15oC. Dôkladnejšiu prehliadku realizujeme neskôr, keď budú teploty atakovať 18oC.
Napájadlá
Niektorí začínajúci včelári sa sústredia na výsadbu medonosných rastlín v okolí včelnice, no často zabúdajú na najdôležitejšiu surovinu – vodu. Pre včelstvo nie je voda len na uhasenie smädu, ale je doslova nevyhnutnosťou, bez ktorej by život v úli skolaboval. Včielky ju totiž potrebujú aj na trávenie peľu a riedenie zásob. Nemôžu konzumovať kryštalizovaný med alebo husté zásoby priamo. Potrebujú ich rozriediť vodou, aby ich mohli premeniť na energiu alebo z nich pripraviť kašičku pre larvy (plod). Nedostatok vody tak priamo brzdí rozvoj novej generácie včiel. Vodu využívajú aj na ochladzovanie samotného úľa. Rozptýlia kvapôčky vody po okrajoch buniek a následným rýchlym mávaním krídel ju odparujú, čím znižujú teplotu v úli. Bez vody by sa plod v horúcich letných dňoch doslova uvaril. Ak včelár neposkytne včielkam vodu priamo na včelnici, včely sú nútené lietať k vzdialeným vodným zdrojom (napr. kalužiam, potokom, močiarom, riekam), prípadne ak máte včelnicu v záhrade pri dome, včely s obľubou navštevujú susedov a ich bazény, sušiace sa mokré prádlo či kvapkajúce kohútiky, čo iste nepoteší obyvateľov vedľajších domov. Každý kilometer letu navyše znamená väčšie opotrebenie včiel.
Napájadlo na včelnici im teda šetrí drahocenný čas aj energiu. Včely nevyhľadávajú len čistú, sterilnú vodu. Často ich v prírode vídavame piť z kaluží, močiarov alebo hnojísk. Dôvodom je, že vyhľadávajú vodu s minerálnymi látkami a soľou, ktoré sú nevyhnutné pre ich metabolizmus a vývoj plodu. Preto je vhodné dať do vody trošku cukru so štipkou soli. Pamätajme ale na to, že to nemôžeme so soľou prehnať. Príliš vysoká koncentrácia soli (nad 0,5 %) je pre včely toxická a môže ich usmrtiť. Vždy sa teda držme pravidla „menej je viac“. Aby včely rýchlejšie napájadlo našli, môžeme umiestniť blízko neho vnadidlo, t. j. kúsok medového plástu alebo pridať do vody pár kvapiek medovky alebo anízu. Napájadlo by malo byť umiestené na južnej alebo juhovýchodnej strane, kde dopadá ranné slnko. Teplá voda im chutí viac a v chladnejších dňoch im „nezamrznú“ krídla pri pití. Silný vietor včely odfukuje a sťažuje im pristávanie na hladine.
Ideálne je preto vybrať miesto pri stene domu, za živým plotom alebo v závetrí hustých kríkov. Napájadlo by nemalo byť priamo pred letáčom, ale vo vzdialenosti 3 až 10 metrov. Včely totiž po vyletení z úľa vykonávajú prečisťovacie prelety a mohli by si vodu znečistiť výkalmi. Je vhodné umiestniť ho 30–50 cm nad zemou. Včely budú lepšie chránené pred predátormi (napr. žabami alebo mravcami) a voda zostane dlhšie čistá bez prachu a hliny. Napájadlo by malo byť plytkejšie, pričom by sa v ňom mali nachádzať napríklad kamienky, kusy dreva, vetvičky, mach alebo iné ostrovčeky, na ktorých sa môžu včely zachytiť, aby sa neutopili. Je potrebné dbať aj na to, aby bolo napájadlo stále čisté a funkčné.
Viete, že…
český vedec Roman Linhart (+2021) vymyslel novú ekologickú metódu boja proti klieštikovi, tzv. termosolárne úle? Sú to vlastne úle a liečebné zariadenie v jednom. Tieto špeciálne úle ničia klieštika len pomocou slnečnej energie bez použitia chémie. Pri teplote vyššej ako 36oC sa totiž klieštik prestáva rozmnožovať, pri 38oC dochádza k poškodzovaniu jeho orgánov a 40oC klieštik hynie. Prvá liečba väčšinou vyhubí 85-90% klieštika na zaviečkovanom plode, druhá liečba vyhubí klieštiky, ktoré sa presunuli z dospelých včiel na plod, s cieľom rozmnožiť sa. Ideálny čas na liečbu je koncom júla a v auguste. Pomocou špeciálnych termosolárnych stropov a skiel sa zbiera slnečná energia a premieňa sa na teplo. Vnútorná teplota v plodisku sa kontrolovane zvýši na 40 °C až 47 °C. Zatiaľ čo včelám a ich plodu toto teplo neškodí, pre parazitického klieštika je smrteľné.
