Z histórie spolku
Veľvyslanecká rada mierovej konferencie v Paríži rozhodla o pripojení 14 obcí severného Spiša (Čierna Hora, Durštín, Fridman, Falštín, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nedeca, Nižné Lapše, Nová Belá, Repiská, Tribš, Vyšné Lapše) a 14 obcí hornej Oravy (Bukovina-Podsklie, Harkabúz, Chyžné, Jablonka, Horná (dnes Malá) Lipnica, Nižná Zubrica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Vyšná Zubrica, časť Dolnej (dnes Veľkej) Lipnice, Suchá Hora a Hladovka) k Poľsku s početnou slovenskou komunitou, ktorá ale nebola uznaná za národnostnú menšinu.
28. júl 1920
Po delimitácii boli oravské obce Suchá Hora a Hladovka vrátené Československej republike, výmenou za časti Dolnej Lipnice – Prívarovka a Skočiky, ktoré boli pripojené k Poľsku.
1924
V pripojených spišských a oravských obciach sa rozvíja hnutie za zachovanie slovenských škôl, slovenských spevov v kostoloch a slovenských kultúrnych spolkov.
1920 - 1939
Po Mníchovskom diktáte boli k Poľskom pripojené ďalšie spišské, oravské a kysucké obce so slovenským obyvateľstvom, a to Suchá Hora, Hladovka, Lesnica, Javorina, Čierne, Skalité a Svrčinovec.
1938
Po napadnutí Poľska boli všetky spišské, oravské a kysucké obce opätovne pripojené k Slovenskej republike.
1939
V Trstenej boli opätovne odovzdané Poľsku spišské a oravské obce so slovenským obyvateľstvom podľa stavu spred Mníchova. V Jablonke sa konala veľká niekoľkotisícová demonštrácia proti pripojeniu k Poľsku.
20. máj 1945
Poľská strana v nóte ministerstva zahraničných vecí prvýkrát oficiálne uznala, že oblasti Spiša a Oravy, ktoré boli pripojené k Poľsku sú obývané veľkým počtom obyvateľstva slovenskej národnosti.
4. november 1945
V spišských a oravských obciach v Poľsku začínajú vznikať ilegálne spolky Slovákov v Poľsku.
1945
Vo väčšine spišských a oravských obcí boli založené miestne skupiny Spolku Čechov a Slovákov.
1947 - 1956
Vznikol Obvodný výbor Spolku Čechov a Slovákov na Spiši pod predsedníctvom Andreja Spyrku z Nižných Lápš a Obvodný výbor Spolku Čechov a Slovákov na Orave pod predsedníctvom Andreja Cisárika z Veľkej Lipnice.
1957
Boli na žiadosť Slovákov vo väčšine spišských a oravských obcí založené základné školy so slovenským vyučovacím jazykom, ktoré navštevovalo takmer 2000 žiakov.
1947 - 1948
Pri Spolku Čechov a Slovákov na Spiši vznikol Folklórny súbor Spiš ako reprezentačný súbor Slovákov v Poľsku. Slovenské kultúrno-umelecké zoskupenia – folklórne súbory, ľudové hudby, spevácke zbory, dychové hudby, divadielka a podobne postupne začali vznikať aj v ďalších spišských a oravských obciach.
1948
Na Okresnom úrade v Novom Targu boli oficiálne zaregistrované dva spolky: Spolok Čechov a Slovákov na Spiši a Spolok Čechov a Slovákov na Orave.
5. január 1949
Spolky Čechov a Slovákov na Spiši a na Orave žiadajú obnoviť vo všetkých spišských a oravských obciach materské i základné školy s vyučovacím jazykom slovenským a doplniť ich učiteľmi zo Slovenska, založiť v Jablonke slovenskú strednú školu a internát, zaviesť vyučovanie náboženstva v slovenskom jazyku a dvojjazyčné nápisy na obchodoch, vytvoriť druhú spišskú a oravskú gminu a zakročiť proti prenasledovaniu Slovákov.
1950
V Podvlku na Orave bol založený najznámejší slovenský divadelný súbor v Poľsku Ondrejko.
1950
V Jablonke začalo svoju činnosť Všeobecnovzdelávacie lýceum so slovenským vyučovacím jazykom. Do 1. ročníka sa prihlásilo 26 študentov.
1. september 1951
Z iniciatívy Spolkov Čechov a Slovákov na Spiši a na Orave začala v Jablonke výstavba budovy lýcea so slovenským vyučovacím jazykom.
1953
Vo Vyšných Lapšoch sa uskutočnila prvá prehliadka školských divadelných krúžkov a folklórnych súborov zo Spiša.
1954
K maturite na Všeobecnovzdelávacom lýceu so slovenským vyučovacím jazykom pristúpilo prvých 13 maturantov.
máj 1955
Vo Varšave vznikol prípravný výbor na založenie celoštátnej organizácie Slovákov a Čechov v Poľsku.
1956
V Krakove sa konal krajanský zlučovací zjazd, ktorý spojil dovtedy samostatne pôsobiace spolky na Spiši, Orave, Zelove a iných strediskách a vytvoril jednotnú celoštátnu organizáciu Kultúrno-sociálnu spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku (Towarzystwo Społeczno-Kulturalne Czechów i Słowaków w Polsce) so sídlom ústredného výboru vo Varšave. Jej predsedom sa stal Adam Chalupec.
9. – 10. marec 1957
Pri príležitosti zjazdu vyšlo prvé číslo časopisu Život, ktorý sa stal tlačovým orgánom Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku.
1957
Bola odovzdaná do užívania nová budova Všeobecnovzdelávacieho lýcea v Jablonke so slovenským vyučovacím jazykom.
17. január 1958
Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku vytvorila podnik Produs a začína viesť hospodársku činnosť.
1958
Pri Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku fungovalo 15 divadelných krúžkov, 11 folklórnych súborov, 1 bábkové divadlo a 18 klubovní.
1960
Pod nátlakom bola zrušená hospodárska činnosť Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku a samotná spoločnosť bola rozpustená.
1961
Na mimoriadnom zjazde v Krakove krajania založili novú Československú kultúrnu spoločnosť v Poľsku. Jej predsedom sa stal Ján Molitoris z Kacvína, podpredsedami Vilém Tomeš zo Zelova, Augustín Bryja z Vyšných Lápš a Ignác Nižník z Hornej Zubrice. Za tajomníka bol zvolený Pavol Dereš.
21. december 1961
Uskutočnil sa II. celoštátny zjazd v Krakove. Za predsedu bol opätovne zvolený Ján Molitoris. Podpredsedami sa stali Ján Kovalík a Vilém Tomeš, tajomníkom Bronislav Knapčík.
23. jún 1963
Na odpuste v Novej Belej bolo takmer 2000 veriacich nahováraných, aby si nepredplácali jediný slovenský časopis v Poľsku Život. Následne zákazom slovenských spevov vypukol konflikt, v dôsledku ktorého bol kostol zavretý takmer 7 rokov.
1963
Konali sa voľby obvodných výborov. Na Orave bol za predsedu zvolený Ján Kovalík, na Spiši Ján Magera a v Zelove Vilém Tomeš.
1964
Československá kultúrna spoločnosť v Poľsku mala 3276 členov a 34 rôznych slovenských umeleckých zoskupení.
1965
Redakcia časopisu Život začala organizovať výtvarnú súťaž pre žiakov zo spišských a oravských škôl v Poľsku.
1960 - 1961
Spoločnosť začala organizovať recitačnú súťaž pre žiakov učiacich sa slovenský jazyk v Poľsku.
1963 - 1964
Konala sa v Jablonke veľká kultúrna prehliadka slovenských umeleckých zoskupení v Poľsku.
25. mája 1965
Boli v niektorých obchodoch na Spiši a Orave vyvesené dvojjazyčné tabule.
1966
Uskutočnil sa III. celoštátny zjazd v Krakove, ktorý zmenil názov organizácie na Kultúrnu spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku. Za predsedu bol opätovne zvolený Ján Molitoris. Podpredsedami sa stali Adam Chalupec, Ján Novák a Ignác Nižník, tajomníkom Ján Ondica.
9. apríl 1967
Začala sa tradícia tzv. krajanských vatier.
1967
Konali veľké oslavy 20. výročia založenia a pôsobnosti spoločnosti, ktorých sa zúčastnil aj vtedajší predseda Zväzu slovenských spisovateľov Miroslav Válek, predstavitelia poľských štátnych orgánov a stovky krajanov.
1967 - 1968
Konali sa oslavy 10. výročia vychádzania časopisu Život.
jún 1968
Ústredný výbor v Krakove navštívil slovenský minister kultúry Miroslav Válek s bývalým prvým československým konzulom v Katoviciach Matejom Andrášom. Na spiatočnej ceste sa zastavili v rezbárskej dielni Andreja Gomboša v Jurgove.
máj 1969
Konali sa voľby obvodných výborov. Na Orave bol za predsedu zvolený Ján Kovalík, na Spiši Valent Krištofek a v Zelove Ján Novák.
1970
V Krakove sa uskutočnil IV. zjazd Kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku. Za predsedu bol opätovne zvolený Ján Molitoris, podpredsedami sa stali Adam Chalupec, Ignác Nižnik a Ján Novák, tajomníkom Augustín Andrašák.
14. - 15. november 1970
Miestne skupiny na Spiši a Orave začali vyvíjať spoluprácu a kultúrnu i športovú výmenu s obcami na slovenskej strane Spiša a Oravy.
1970 - 1972
Krajanov v Poľsku navštívila delegácia Matice slovenskej. Na základe tejto návštevy sa začala spolupráca a podpora, najmä v oblasti štipendií pre krajanov študujúcich na Slovensku.
1971
V Jurgove sa konali jubilejné oslavy 15. výročia vychádzania časopisu Život. Pri tejto príležitosti bola otvorená klubovňa miestnej skupiny v Jurgove.
2. september 1973
V Krakove sa uskutočnil V. celoštátny zjazd, ktorý upravil stanovy a schválil smer činnosti na nasledujúce roky. Za predsedu bol opätovne zvolený Ján Molitoris. Podpredsedami sa stali Adam Chalupec, Ignác Nižnik a Ján Novák, tajomníkom Augustín Andrašák.
22. - 23. február 1975
Za nových predsedov Obvodných výborov boli zvolení: na Spiši František Kurnát, na Orave Anton Šperľák, v Zelove ostal Ján Novák.
1978
V Krakove sa konal VI. celoštátny zjazd. Za predsedu bol zvolený Adam Chalupec, za podpredsedov František Kurnát, Bronislav Knapčík a Ján Novák. Tajomníkom ostal Augustín Andrašák.
1. - 2. december 1979
Bol otvorený prvý Slovenský dom na Spiši – klubovňa Kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku vo Vyšných Lapšoch.
27. september 1981
Ústredný výbor Kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku sa presťahoval do nového sídla na ulici Žigmunda Augusta 7 v Krakove.
1982
V Krempachoch sa za účasti delegácie Matice slovenskej, vojvodských orgánov z Nového Sącza a stoviek krajanov uskutočnili ústredné oslavy 35. výročia spoločnosti.
30. januára 1983
V Nedeci sa konala veľká prehliadka krajanských folklórnych súborov.
15. mája 1983
V Krakove sa konal VII. celoštátny zjazd, na ktorom bol zmenený názov na Kultúrno-sociálnu spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku. Adamovi Chalupcovi bol udelený titul čestného predsedu a Ústredný výbor zvolil nové vedenie. Predsedom sa stal Ján Molitoris, podpredsedami Anton Šperľák, František Kurnát, a Zenon Jersák, tajomníkom Bronislav Knapčík.
17. - 18. november 1984
Za nového predsedu Obvodného výboru na Spiši bol zvolený Alojz Rusnák z Jurgova.podpredsedami Anton Šperľák, František Kurnát, a Zenon Jersák, tajomníkom Bronislav Knapčík.
1986
Na viacerých miestach na Spiši a Orave sa uskutočnili oslavy 40. výročia založenia spoločnosti, pričom na ústredných oslavách v Nedeci sa zúčastnila aj delegácia Matice slovenskej s jej predsedom Vladimírom Mináčom, zástupcovia vojvodských orgánov a stovky krajanov zo Spiša a Oravy.
1987
Na viacerých miestach na Spiši a Orave sa uskutočnili oslavy 40. výročia založenia spoločnosti, pričom na ústredných oslavách v Nedeci sa zúčastnila aj delegácia Matice slovenskej s jej predsedom Vladimírom Mináčom, zástupcovia vojvodských orgánov a stovky krajanov zo Spiša a Oravy.
1987
Boli zvolení noví predsedovia predsedov obvodných výborov. Na Orave sa ním stal Augustín Andrašák a na Spiši Anton Pivovarčík.
1989
V Krakove sa uskutočnil VIII. celoštátny zjazd, na ktorom bol Jánovi Molitorisovi udelený titul čestného predsedu a Ústredný výbor zvolil nové vedenie. Novým predsedom sa stal Eugen Mišinec, podpredsedami Augustín Andrašák, Anton Pivovarčík a Zenon Jersák, tajomníkom Ľudomír Molitoris.
25. – 26. november 1989
Vo viacerých obciach Spiša a Oravy začali vznikať miestne odbory Matice slovenskej.
1990
Vydavateľom Života sa stal Ústredný výbor Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku.
1. apríl 1990
Počas pobytu v Poľsku sa s predstaviteľmi krajanskej spoločnosti stretol podpredseda československej federálnej vlády Ján Čarnogurský.
9. - 12. apríl 1990
Na záver svoje návštevy Poľska sa stretol s delegáciou krajanov v Krakove premiér Slovenskej republiky Vladimír Mečiar.
12. októbra 1990
Prvý Slovák v Poľsku Jozef Čongva z Jurgova získal hodnosť mimoriadneho profesora na Sliezskej univerzite v Katoviciach.
24. január 1991
Ústredný výbor Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku vypracoval a poslal najvyšším orgánom poľského štátu memorandum slovenskej menšiny, v ktorom o.i. žiadal rešpektovanie národnostných práv, zavedenie slovenských bohoslužieb, zastavenie protislovenských útokov v tlači, vyriešenie problémov slovenského školstva a iné.
jún 1991
Premiér Slovenskej republiky Ján Čarnogurský sa stretol v Čiernej Hore s vyše dvestočlennou skupinou krajanov zo Spiša a prisľúbil pomoc v riešení jej problémov. Jeho návšteva vyvolala novú vlnu útokov voči slovenskej menšine.
30. jún 1991
Na odpuste v Novej Belej celebroval sv. omšu spišský biskup František Tondra, ktorý sa po jej skončení stretol s krajanmi.
22. júl 1991
Krakovský kardinál Franciszek Macharski povolil po dlhoročnom úsilí slovenské bohoslužby na Spiši a Orave v Poľsku. Prvá slovenská sv. omša od roku 1945 sa konala v Jablonke 18. augusta 1991 a odslúžil ju oravský rodák z Chyžného, biskup Ján Škodoň. Ďalšie slovenské sv. omše, ktoré slúžil ďalší rodák z Chyžného Stanislav Capiak, sa konali v decembri 1991 v Kacvíne, Nedeci a Vyšných Lapšoch.
18.august 1991
Vo voľbách do poľského snemu kandidovala v jednom bloku s Litovcami a Ukrajincami aj Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku.
27.október 1991
Počas svojej návštevy Poľska sa stretol s krajanmi minister medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky Pavol Demeš.
16. november 1991
Ústredný výbor Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku sa presťahoval do nového sídla na ulici św. Filipa 7 v Krakove.
6.december 1991
Začala výstavba Slovenského domu v Kacvíne.
1991
Bola odslúžená prvá sv. omša v slovenskom jazyku od roku 1945 v Jurgove.
8.marec 1992
Ústredný výbor Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku navštívil minister školstva a vedy Slovenskej republiky Matúš Kučera.
7.február 1993
Bola spustená prevádzka Vydavateľstva a tlačiarne Spolku Slovákov v Poľsku na ulici sv. Filipa 7 v Krakove. Prvou tlačovinou bolo aprílové číslo časopisu Život.
apríl 1993
Vyšlo prvé číslo vedeckej ročenky Almanach Slováci v Poľsku, ktorú redigoval Ľudomír Molitoris.
1993
V Krempachoch sa konal prvý ročník folklórnej prehliadky krajanských umeleckých zoskupení Fašiangy – Ostatki.
5.január 1994
V Krakove sa s krajanmi stretol prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.
27.január 1994
Novým podpredsedom Obvodného výboru na Orave sa stal Róbert Kulaviak a na Spiši Anton Pivovarčík.
marec 1994
Ústredný výbor Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku v Krakove navštívil veľvyslanec Slovenskej republiky v Poľsku Marián Servátka, ktorý bol v nasledujúcich rokoch častým hosťom na krajanských podujatiach a veľkou oporou pri riešení problémov slovenskej menšiny v Poľsku.
15.apríl 1994
V Krajanskom múzeu Matice slovenskej v Bratislave bola otvorená veľká výstava Slováci v Poľsku, spojená s odborným seminárom.
13.jún 1994
O problémoch slovenskej menšiny diskutoval s predstaviteľmi Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku poľský Snemový výbor pre otázky národnostných menšín a etnických skupín.
24.august 1994
Z iniciatívy veľvyslanca SR v Poľsku Mariána Servátku bolo pomenované jedno z varšavských námestí podľa veliteľa slovenskej čaty vo Varšavskom povstaní a krajanského činiteľa Miroslava Iringa.
25.september 1994
V Jablonke na Orave sa konal prvý ročník Dní slovenskej kultúry na Orave.
16.október 1994
V Krakove sa konal IX. celoštátny zjazd, ktorý upravil stanovy a zmenil názov organizácie na Spolok Slovákov v Poľsku, v ktorom ostali ako kolektívny člen i českí krajania. Predsedom bol naďalej Eugen Mišinec, tajomníkom Ľudomír Molitoris a novými podpredsedami sa stali Jozef Čongva, Róbert Kulaviak a Dominik Surma.
21. - 22.január 1995
V sídle Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove sa s krajanmi stretol slovenský prezident Michal Kováč.
26.január 1995
Spolok Slovákov v Poľsku zorganizoval prvý Slovenský deň v Krakove.
23.júl 1995
Poslanci Snemového výboru Poľskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny spoločne s námestníkom ministra kultúry a umenia Poľskej republiky Michałom Jagiełłom navštívili miestne skupiny Spolku Slovákov v Poľsku na Spiši a Orave, aby priamo na mieste zistili aktuálnu situáciu slovenskej menšiny a pomohli riešiť jej problémy.
4. - 6. apríl 1995
Minister kultúry Slovenskej republiky Ivan Hudec a ministerka školstva Eva Slavkovská navštívili spoločne s veľvyslancom Mariánom Servátkom krajanov vo viacerých spišských a oravských obciach.
jún 1995
Konal sa X. mimoriadny zjazd, ktorý po náhlej smrti doterajšieho predsedu Eugena Mišinca zvolil za nového predsedu profesora Jozefa Čongvu.
11. február 1996
Krajanský spolok bol oficiálne zaregistrovaný pod názvom Spolku Slovákov v Poľsku.
6. marec 1996
Konala sa v Jurgove za účasti námestníka ministra kultúry a umenia Poľskej republiky Michała Jagiełłu Prehliadka krajanských dychových hudieb, ktorá bola spojená s oslavami 450. výročia založenia obce. Podujatie vyvolalo ďalšie útoky voči slovenskej menšine.
18.august 1996
Spolok Slovákov v Poľsku podpísal memorandum o spolupráci so Spišským dejepisným spolkom v Levoči.
17.september 1997
Uskutočnilo sa viacero podujatí v rámci osláv 50. výročia Spolku Slovákov v Poľsku, ktorých sa zúčastnili viaceré významné osobnosti slovenského i poľského politického, kultúrneho a spoločenského života, medzi inými predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
november 1997
Uskutočnilo sa slávnostné otvorenie Galérie slovenského umenia Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove, spojené s vernisážou výstavy krajanskej maliarky z Hornej Zubrice Lýdie Mšalovej.
24.apríl 1999
Počas návštevy Poľska sa stretol s predstaviteľmi Spolku Slovákov v Poľsku a redakcie Život prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster.
19. - 20.august 1999
Na Orave bola zvolená nová predsedníčka Obvodného výboru Spolku Slovákov v Poľsku Genovéva Prilinská.
5.september 1999
Počas pobytu v Krakove navštívil sídlo Spolku Slovákov v Poľsku minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.
február 2000
Predstavitelia Spolku Slovákov v Poľsku sa stretli vo Varšave s ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardom Kukanom.
18.máj 2001
Vydavateľstvo a tlačiareň Spolku Slovákov v Poľsku začína s vydávaním a prezentáciou prekladov slovenských autorov do poľského jazyka.
2002
Sídlo Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove navštívil prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster.
19.apríl 2002
Novým predsedom Obvodného výboru Spolku Slovákov v Poľsku na Spiši sa stal František Mlynarčík.
15.december 2002
V Krakove sa konal XI. celoštátny zjazd Spolku Slovákov v Poľsku, ktorý potvrdil vo funkcii predsedu Jozefa Čongvu a tajomníka Ľudomíra Molitorisa. Podpredsedami sa stali František Harkabúz a Dominik Surma.
25. - 26. január 2003
Bola odslúžená prvá sv. omša v slovenskom jazyku v Krakove.
27.máj 2003
V Dome slovenskej kultúry v Kacvíne sa uskutočnil XII. mimoriadny zjazd Spolku Slovákov v Poľsku, ktorého zvolanie si vyžiadala zmena právnych noriem týkajúcich sa fungovania spolkov.
19.február 2006
Spolok Slovákov v Poľsku začal vykupovať pozemky pod stavbu Slovenského domu v Jurgove.
2008
V Jablonke sa uskutočnilo stretnutie prezidentov Poľskej republiky Lecha Kaczyńského a Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, na ktorom obe hlavy štátu sľúbili podporiť, a to aj finančne, vybudovanie Domu slovenskej kultúry na Orave v Jablonke.
22.február 2009
Vedeckú ročenku Almanach Slováci v Poľsku začala redigovať historička Milica Majeriková-Molitoris.
2013
V sídle Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove sa uskutočnila konferencia o menšinách.
24.-25.apríl 2013
Konalo sa slávnostné otvorenie Centra slovenskej kultúry na Spiši v Novej Belej. V novom centre sa zároveň uskutočnil XIII. celoštátny zjazd Spolku Slovákov v Poľsku, ktorý potvrdil vo funkcii predsedu Jozefa Čongvu, tajomníka Ľudomíra Molitorisa a podpredsedu Dominika Surmu. Novými podpredsedami sa stali Jozef Majerčak a Ján Bašisty.
28.september 2014
Bol slávnostne otvorený Slovenský dom v Podvlku. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila vedecká konferencia venovaná 400. výročiu udelenia dedičnej škultécie Martinovi Vlčkovi v Podvlku, v spolupráci s Oravským múzeom P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, pričom v útrobách domu bola zanechaná pre ďalšie generácie pamätná listina.
4.júl 2015
V Centre slovenskej kultúry v Novej Belej sa konalo prvé stretnutie poľských a slovenských bibliofilov.
17. - 18. október 2015
V Novej Belej sa uskutočnila pietna spomienka pri príležitosti 70. výročia zavraždenia štyroch obyvateľov obce pre ich slovenské národné presvedčenie.
17.apríl 2016
Na Slovenskom dome v Kacvíne bola odhalená pamätná tabuľa miestnemu rodákovi, zbormajstrovi, dirigentovi, pedagógovi, hudobnému kritikovi, prvému rektorovi Vysokej školy múzických umení v Bratislave a riaditeľovi Slovenskej filharmónie Jánovi Strelcovi. Podujatie ozvláštnil Spevácky zbor slovenských učiteľov, ktorý odohral v spišských kostoloch niekoľko slávnostných koncertov.
9.júl 2016
Bolo obnovené vyučovanie slovenského jazyka na základnej škole vo Vyšných Lapšoch.
1.september 2016
Počas svojej oficiálnej návštevy Poľskej republiky sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko stretol vo Varšave s predstaviteľmi Spolku Slovákov v Poľsku.
6.marec 2017
V Centre slovenskej kultúry v Novej Belej sa uskutočnili oslavy 70. výročia Spolku Slovákov v Poľsku. Pri tejto príležitosti sa konalo slávnostné zasadnutie Ústredného výboru, konferencia, výstava i galaprogram s účasťou osobností slovenského politického, kultúrneho a spoločenského života zo Slovenska, Poľska i zahraničia.
16. - 17.december 2017
Na Slovenskom dome v Podvlku bola odhalená pamätná tabuľa miestnemu rodákovi, misionárovi, slovenskému náboženskému spisovateľovi a učencovi Štefanovi Serafínovi Bosákovi.
24. jún 2018
V Centre slovenskej kultúry v Novej Belej sa konali oslavy 60. výročia krajanského časopisu Život, ktorých sa zúčastnili viaceré osobnosti slovenského politického, kultúrneho a spoločenského života zo Slovenska, Poľska i zahraničia.
20. - 21. október 2018
Veľkolepým podujatím v Centre slovenskej kultúry v Novej Belej oslávil Folklórny súbor Spiš 70 rokov existencie.
10.november 2018
V rámci Dní slovenskej kultúry na Orave sa uskutočnil prvý Národný výstup na Babiu Horu venovaný velikánom slovenskej literatúry Milovi Urbanovi a Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Zároveň bol položený základný kameň Slovenského domu v Jablonke.
6.júl 2019
Bola vytvorená Facebooková stránka Spolku Slovákov v Poľsku.
2019
Výstavou insitného umenia z Kovačice si Spolok Slovákov v Poľsku pripomenul 20. výročie fungovania Galérie slovenského umenia v Krakove. Za ten čas tu bola prezentovaná viac ako stovka slovenských výtvarných umelcov zo Slovenska, Poľska i zahraničia, desiatky literárnych diel i vedeckých aktivít.
13.september 2019
Počas oficiálnej návštevy Poľskej republiky navštívil minister zahraničných vecí Ivan Korčok sídlo Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove, kde sa stretol s predstaviteľmi Ústredného výboru a redakcie Život.
7.júl 2020
V čase pandémie sa v Centre slovenskej kultúry na Spiši v Novej Belej konal za prísnych hygienických opatrení XIV. mimoriadny zjazd Spolku Slovákov v Poľsku, ktorý potvrdil vo funkcii predsedu Jozefa Čongvu, podpredsedov Dominika Surmu, Jozefa Majerčaka a Jána Bašistyho i tajomníka Ľudomíra Molitorisa.
6.decembra 2020
Bola vytvorená Instagramová stránka Spolku Slovákov v Poľsku.
2021
Bola vytvorený YouTubový kanál Spolku Slovákov v Poľsku.
2022
Pri príležitosti 30. výročia založenia Tlačiarne a vydavateľstva Spolku Slovákov v Poľsku sa v Galérii slovenského umenia konala slávnosť. Za 30 rokov vyšlo spod jej strojov viac ako 4000 kníh v 11 jazykoch, ktoré sa nachádzajú na štyroch kontinentoch a v 19 krajinách sveta.
11.máj 2023
Bola vytvorená stránka X Spolku Slovákov v Poľsku.
2025
Navštívila sídlo Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove Snemová komisia Poľskej republiky pre národnostné a etnické menšiny, aby sa zoznámila s najpálčivejšími problémami slovenskej menšiny.
14.apríl 2025
Na Centre slovenskej kultúry v Novej Belej bola odhalená pamätná tabuľa miestnemu rodákovi, biskupovi Dominikovi Kaľatovi.
