Pred sto dvadsiatimi rokmi sa v Dolnej Lipnici na hornej Orave začal životný príbeh slovenskej poetky, prekladateľky, publicistky, výtvarníčky a organizátorky kultúrneho života Šarloty Buganovej. Hornooravská rodáčka patrila k jedinečným zjavom v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia a priekopníčkam objavovania nových výrazových možností básní v próze v slovenskom jazyku.
Narodila sa 4. novembra 1906 v Dolnej Lipnici (dnes Lipnica Wielka) ako jedno zo šiestich detí v rodine notára Jána Františka Bugana (1878 – 1958) a Antónie Júlie Králičkovej (1885 – 1960). Jej rodinné korene, podľa jej vlastných poznámok, siahali k významným osobnostiam slovenských dejín. Po ženskej línii mala byť ich rodina spriaznená s kodifikátorom prvého spisovného slovenského jazyka Antonom Bernolákom, po mužskej línii zasa s rodinou Radlinských, ktorá bola spojená s Dolnou Lipnicou už od polovice 19. storočia prostredníctvom prívrženca štúrovskej slovenčiny a šíriteľa slovenskej tlače, kňaza Štefana Radlinského.
Helena či Šarlota?
Zaujímavosťou je, že pokrstená bola v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Lukáša Evanjelistu, deväť dní po narodení, ako Helena. Kedy a prečo začala používať meno Šarlota sa môžeme len domnievať. Možno to súviselo s jej pobytom vo Francúzsku alebo jednoducho nové meno malo byť výrazom jej slobody a nezávislosti, keďže sa jeho význam tradične vykladá ako „slobodná žena“. V každom prípade do slovenskej literatúry vstúpila pod týmto menom a plne v súlade s jeho výkladom.
Vyžaduje sa predplatné
Musíte byť registrovaným členom a mať aktívne predplatné, aby ste mohli čítať tento obsah.
