Autor Kristína Gregorová
Dňa 10. apríla 2026 odišiel do večného života otec Šebastián Košút, rodák z Čiernej Hory, človek oddaný Bohu a svojmu národu, a najmä človek láskavého srdca. V roku 2025 Spolok Slovákov v Poľsku vydal jeho spomienky pod názvom Muž veľkej viery a dobrého srdca. Táto kniha nás inšpirovala vydať sa po stopách jeho blízkych a spolupracovníkov zo Zamaguria a Poľska, a preukázať im vďaku za ich neoblomnú prácu pre slovenský národ.
Otec Šebastiána Košúta, Andrej Košút, bol predsedom spolku Slovákov a Čechov v Čiernej Hore, v ktorom zastával práva Slovákov žijúcich v dedinách severného Spiša, ktoré po roku 1920 pripadli Poľsku. Jeho matka bola Helena Silanová, rodáčka z Jurgova. Našou prvou zastávkou bola ich rodná obec, ktorá je súčasťou farnosti Jurgov, kde sa nachádza krásny drevený kostolík zasvätený sv. Šebastiánovi. Na pamiatku otca Šebastiána Košúta sme sa zúčastnili dňa 19. júla, v jubilejnom roku sv. Františka z Assisi, slovenskej omše a za spievania slovenských piesní sme si duchovne pripomenuli jeho pamiatku. Svoju primičnú omšu dňa 6. júna 1965 slávil práve v tomto kostole.
Otec Šebastián udržiaval počas svojho života priateľské vzťahy so svojou rodinou z otcovej strany. Jeho teta, Žofia Lapšanská, žila v dedine Ľubica. Šebastiánova sesternica Anna počas svojho života vstúpila do Kongregácie sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie III. rádu sv. Františka z Assisi a prijala rehoľné meno Mária Jana. Pred pár rokmi odišla do večnosti a je pochovaná spolu so svojím bratom, kňazom Antonom Lapšanským, v rodnej Ľubici. Na miesto ich odpočinku sme položili veniec so slovenskou trikolórou.
Šebastián Košút mal to životné šťastie, že študoval ešte na slovenskom lýceu v Jablonke, kde sa zoznámil s Dominikom Kaľatom, bratrancom otca biskupa Dominika Kaľatu. S úctou si spomínal na svojho profesora Dona Jozefa Sobotu, saleziánskeho kňaza pochádzajúceho zo Slovenska. Neskôr pokračoval na štúdiách vo varšavskom seminári, kde sa zoznámil s Bartolomejom Kapalkom, rodákom z Nedece a Jozefom Malecom, rodákom z Repísk. Jeho najbližším priateľom ostal Dominik Kaľata. S ich rodinou udržiaval aj blízky vzťah. Počas svojej životnej púte mal tú česť zoznámiť sa tiež s otcom biskupom Dominikom Kaľatom. Pamiatku jeho rodičov, ktorí odpočívajú v rodnej obci Nová Belá, sme si uctili venčekom so slovenskou trikolórou.
Život otca Šebastiána zavial do niekoľkých farností v Poľsku neďaleko Varšavy. Počas týchto rokov nezabudol na svojich rodákov a dokonca udržiaval kontakty s významnými slovenskými osobnosťami pôsobiacimi v Ríme. Počas komunistického režimu sa mu darilo prenášať na Slovensko náboženskú literatúru vychádzajúcu v zahraničí. K týmto činom sa podujal spoločne s kňazom Jozefom Mrovčákom. Ich zoznámenie spadá do roku 1977 v obci Krościenko nad Dunajcom, kde sa stretol aj s otcom biskupom Pavlom Hnilicom a kňazom Františkom Blachtickým, ktorý založil hnutie Luce Vita (Svetlo-Život). Knihy spoločne prenášali cez zelenú slovensko-poľskú hranicu, ktorá viedla vrcholom Babej hory. Jozefovi Mrovčákovi sa však prechod cez zelenú hranicu stal osudným. V roku 1979 išiel na vlastnú päsť a vtedy ho chytili a zmrzačili. Po tomto incidente už nemohol byť takto aktívny. Zomrel v roku 2021 a odpočíva v rodných Markušovciach. Aj jeho miesto odpočinku sme skrášlili slovenskou trikolórou.
Otec Šebastián definitívne opustil Poľsko v roku 1980 a stal sa osobným sekretárom otca biskupa Pavla Hnilicu v Monte Santo v Ríme. Práve v tomto prostredí sa otec Šebastián osobne zoznámil s viacerými významnými slovenskými osobnosťami, ktoré pôsobili v exile. Jeho posledným pôsobiskom v zahraničí od roku 1989 do 2014 bola Farnosť sv. Blažeja v Marane Equa, kde vítal aj mnohých pútnikov zo Slovenska. Od roku 2014 žil v Dome seniorov v Dolnom Ohaji, čím sa naplnili jeho celoživotné túžby – zavŕšiť svoju pozemskú púť v prostredí rodného Slovenska.
Bolo nám potešením uctiť si jeho pamiatku a pamiatku ďalších slovenských osobností zo severného Spiša.
