Posledné roky sa počasie v strednej Európe čoraz viac vymyká štandardu, na ktorý boli včelári zvyknutí. Dlhé obdobia bez dažďov, nadpriemerne vysoké teploty, vysušená pôda a následne prudké teplotné výkyvy menia podmienky, v ktorých včelstvá hľadajú potravu. Rastliny môžu kvitnúť kratšie, produkovať menej nektáru a peľová ponuka môže byť striedmejšia. Pri extrémnom suchu sa tak môže stať, že krajina vyzerá ešte zelená, ale včelám už neposkytuje dostatok využiteľnej potravy. V septembri má však peľ pre obyvateľky úľa osobitný význam.
Nie je iba zdrojom bielkovín, aminokyselín, tukov, vitamínov a minerálov pre rastúce larvy. Ovplyvňuje aj to, ako dlho včelstvo pokračuje v plodovaní a kedy prechádza na populáciu dlhovekých zimných včiel. Ak po suchom lete peľ v krajine prudko ubudne, včelstvo môže byť vystavené nutričnému stresu práve v období, keď sa rozhoduje o jeho zimnej kondícii. Ak je však v okolí včelnice dostatok kvitnúcich rastlín (napr. horčica, facélia, astra, zlatobyľ či brečtan), včelstvo môže ešte v septembri intenzívne prinášať peľ. V tomto mesiaci už ale nejde len o množstvo peľu, ale predovšetkým o jeho kvalitu a pestrosť. Ak je peľová znáška slabá a včelstvo má veľa plodu, môže byť nedostatok bielkovín problémom pre vytvorenie silnej zimnej generácie. Výzvou do budúcnosti teda bude obohatiť okolie včelníc o rastliny, ktoré dokážu kvitnúť aj v suchších podmienkach, aby tak poskytli dostatok peľu a nektáru pre včely.
Vyžaduje sa predplatné
Musíte byť registrovaným členom a mať aktívne predplatné, aby ste mohli čítať tento obsah.
