167
Podvečer 3. septembra sa Galériou slovenského umenia v Krakove niesli tóny veršov. Zádumčivých, abstraktných, šteklivých i roztopašných... V intímnej atmosfére si prítomní mohli vychutnať vzácne chvíle, keď samotný básnik oddáva sa svojej poézii a tlmeným hlasom odovzdáva neviditeľné posolstvo i kúsok seba svojim poslucháčom.
Vyžaduje sa predplatné
Musíte byť registrovaným členom a mať aktívne predplatné, aby ste mohli čítať tento obsah.
Už ste členom? Prihláste sa tu
Predchádzajúci príspevok
