Vážený pán starosta obce Ždiar Ing. Pavol Bekeš !
Vážený pán starosta obce Kolačkov Pavol Zamiška !
Ako rodáčka zo Ždiaru, dlhoročná profesorka a doktorka vied vo vednom odbore slavistika – slovanské jazyky na Prešovskej univerzite v Prešove, ktorá sa celý život venuje výskumu slovensko-poľských jazykových kontaktov na slovensko-poľskom jazykovom pomedzí, sa dištancujem od Vašej „zásluhy“ o uznanie goralskej národnostnej menšiny, na ktorom máte leví podiel. Dovoľte, aby som parafrázovala slová Pavla Országha Hviezdoslava z básne 28. júla 1920 (túto báseň tento náš najväčší slovenský básnik napísal ako reakciu nad rozhodnutím Mierovej konferencie v Paríži z 28. júla 1920 o pričlenení severnej časti Oravy a severnej časti Spiša k Poľsku):
„Ja plačem nad Ždiarom drahým, horko plačem…
Och, zrada, pranier, škripec, poprava…
No, pád, krivda pravdu zohla…
Pýtam sa Vás, kto Vám dal mandát na to, aby ste podnikli kroky k tomu, aby sa zo Slovákov v Ždiari alebo v Kolačkove zo dňa na deň stali Gorali ako osobitná národnostná menšina? Ja som sa narodila v Ždiari ako Slovenka v slovenskej rodine, aj moji starí i prastarí rodičia boli vždy Slováci, aj moji vzdialení príbuzní, ktorí sa vysťahovali do USA v 19. stor., zostali vždy Slovákmi a s mojou babkou Agnesou si celý život dopisovali po slovensky. Podobne aj všetci moji príbuzní, ktorí žijú roztrúsení po celom Slovensku, sú Slováci.
Ako Vy teraz budete komunikovať, ktorý dialekt z 84 goralských obcí budete kodifikovať ako goralský spisovný jazyk ? Vy si určite poviete v duchu, že Vám ide iba o kultúru, o finančné prostriedky na krásne kroje, na folklórny súbor, na festival goralskej kultúry, na goralský ples v Magure. Vy ste urobili prvý krok, dosiahli ste uznanie a vyhlásenie goralskej národnostnej menšiny na Slovensku a ďalšie kroky budú nasledovať.
Uvedomujete si vôbec, do čoho ste sa pustili ? Národnostná menšina má právo mať aj svoj spisovný jazyk, ktorý sa bude povinne vyučovať v škole a ktorým budete komunikovať s ostatnými slovenskými úradmi.
Prečítajte si, vážený pán Zamiška a vážený pán Bekeš Memorandum Gorali chcú byť uznaní za menšinu, ktoré už dávnejšie bolo zverejnené na internete. V novembri 2024 som prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave o aktuálnych otázkach na slovensko-poľskom jazykom pomedzí, text referátu Vám pripájam v prílohe. Smutné na tom všetkom je to, že za tým je istý pán Ábel Ravasz, prezident Inštitútu Mateja Bela v Bratislave. Matej Bel, veľká ozdoba Uhorska, rodák z Očovej na strednom Slovensku, sa preslávil tým, že celý život bojoval za práva Slovákov v Uhorsku.
A čo sa teraz stalo, Vy ste pohrdli svojím slovenským pôvodom a zatúžili ste po nejakej goralskej národnosti, ktorá nikdy v dejinách Slovenska nejestvovala. Ja som si na internete našla údaje. Pri poslednom sčítaní obyvateľov z roku 2021 si v kolónke národnosť goralskú národnosť vybralo iba 537 občanov SR. Ďalších 4736 si vybralo túto „novú“ národnosť iba 4736 občanov SR. Tento údaj nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ako to teraz budete riešiť Vy, pán Bekeš, keď Vaša pani manželka pochádza zo západného Slovenska, aj ona si zvolila z lásky k Vám goralskú národnosť ?
Odporúčam Vám, aby ste si naštudovali dejiny Slovenska, dejiny Spiša, dejiny Poľska, aby ste sa z tejto nebezpečnej cesty vrátili čo najkratšou cestou späť. Je to hra s ohňom a v tejto hre vystupujete ako nezodpovední starostovia dvoch obcí. Som presvedčená, že toto Vaše stanovisko, na ktorom ste vraj pracovali päť rokov, nemá dlhú budúcnosť a onedlho sa stratí v prepadlisku dejín.
Ostávam so srdečným pozdravom
Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc.
Centrum jazykov a kultúr národnostných menšín PU
Ústav rusínskeho jazyka a kultúry
Ul. 17. novembra 15
080 01 Prešov
00421 51 756 31 90
00421 911 636 878
4 komentáre
Odštipkávanie z jednoty slovenského národa pomocou utvárania umelých národnostných menšín, ktoré nemajú potrebné vecné opodstatnenie, je veľmi zlá kalkulácia, veď tie prvky, o ktoré opierajú tvorcovia goralskej národnostnej menšiny svoj krok, sa nájdu takmer v každej originálnej slovenskej obci – a tam netúžia byť osobitnou národnostnou menšinou. Tento umelý krok sa neopiera o vedecké podklady, lež o politické kalkulácie. Podporujem protestné stanovisko naslovovzatej odborníčky prof. J. Dudášovej, DrSc., a žiadam o všestranné odborné posúdenie kroku, o ktorom je reč.
Vďaka pani Profesorka!
Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc.
Centrum jazykov a kultúr národnostných menšín PU
Ústav rusínskeho jazyka a kultúry
Ul. 17. novembra 15
080 01 Prešov
Vážená pani Profesorka,
srdečná vďaka za vašu obranu slovenských goralov. Situáciu trocha poznám, lebo som rodák zo Slovenskej Vsi a rodičia pôsobili i v Lendaku.
Otázka identity ľudí je zložitá, tak ako je nevyjasnený pôvod – chtónnosť osídlenia. Nemecká teória o autochtónnosti goralov, najmä v Podhalí je sporná a je to práca pre vedcov, nie pre politikov. Či gorali sú výsledkom „valaskej kolonizácie“ – tak ako Lemkovia, Bojkovia a Huculi – to je otázka. O tom, že vo veľkopoľskom naratíve gorali sú poľskí – o tom sa nepochybuje na základe analýzy goralského jazyka – ktoré bez pochýb má viac poľských znakov, ako slovenského charakteru. O goraloch v západnej časti Oravy – Mútne, Zákamenné, Oravská Lesna a Kysúc – sa dá hovoriť, že sa líšia od skutočnej goralskej kultúry – ich charakter svedčí o sliezskom pôvode.
Vďaka, že citujete veľké postavy kultúrneho a náboženského života zo „slovenského Podhalia“ – do albumu veľkých dejateľov chcel by som pridať kanonika K. Lihositha z Jablonky, Vojtech Halčín, richtár z Lendaku, účastník Parížskej konferencie, dekana Andreja Hábera z Vyšných Lapš a dr. Štefana Barnáša, spišského pomocného biskupa zo Slovenskej Vsi. V tejto súvislosti, dovoľte mi pripomenúť, že dr. Štefan Barnáš pri imatrikulácii na Karlovej Univerzite v Prahe sa tri krát prihlásil ku goralskému materinskému jazyku. Bol najlepším znalcom protestantskej filozofie na Slovensku.
Ostávam s pozdravom
Ivan B. Vojtaššák
vojaknavi@gmail.com
Po masívnej kampani Goral 537 I. národnosť, cca 4000 Slovák I národnosť.- Goral II. Žiadna lokalita nemá viac ako 19% národnosti Goralov. De jure De facto žiadosť národnosť Goral bez národa nepotvrdilo sčítanie obyvateľstva 2021.
Hallo, kráľ je nahý. Sčítanie obyvateľov po kampani 2021 malo potvrdiť nárok na Goralskú národnosť . o masívnej kampani Goral 537 I. národnosť, cca 4000 Slovák I národnosť.- Goral II. Žiadna lokalita nemá viac ako 19% národnosti Goralov. De jure De facto žiadosť národnosť Goral bez národa nepotvrdilo sčítanie obyvateľstva 2021. Čo to je goralská obec ? Kde tieto nalepky rozdali v 20 rokoch Polskí jazykovedci ? Kde to ukázalo sčíitanie obyvatelstva ? Podľa neho nexistuje jedna goralská obec. Sú len SLOVENSKO – GORALSKÉ obce.
Alebo podla neodborného Atlasu Goralov? Kde Podkladová štúdia Atlas Goralov je robená Uhorským štýlom. Ak rozumieš, alebo hovoríš nárečím danej dediny si Goral. Následne je dedina vyhlásená za Goralskú. Máš Liptovský kroj, hovoríš Liptovským nárečím s pár goralskými markermi ktorými hovorilo pár rodín na hornom konci, ale dostal si status Goralská dedina . A treba ísť po konkrétnych dedinách. Nemal by sa podpísaný pán Husarčík volať z Goralskej komunity pán Gusarčík. Alebo sa pridal z okolia, keďźe každý chcel pôdu vo vznikajucej obcia v okolí je na Liptove je Husarčíkov požehnane. A čo tak zakladateľ obce -Slovenský rod Randa, Námestovký , časť sa stala Veselovský a časť prešla do Liptovskej Lúžnej, história, analýza mien. Pozemky Lúžnej , lúky sa vyčlenili z katastrov už 300 rokov existujúcich obcí , Na Lúkach boli kopanice, samoty, sú známe mená osadníkov platili dane Likavskému panstvu. Kto postavil a živil kamenné hrady 300 rokov pred dosídlením, kto žil v okolí keď boli hrady zemno drevene ? Slováci, pred nimi nazývaní Slovieni, Nitrania, Vážania. Následne sa dosídlili lúky na valašskom práve.No určite je načase poriadne pomenovať čo nie sú teraz skutočne GORALSKÉ OBCE.
https://blog.postoj.sk/169395/je-slovensky-premier-zradca-zasluzi-si-pranier-a-verejne-odsudenie