Súčasťou krajinky každej oravskej dediny sú kaplnky, stĺpy a kríže. Sú to väčšinou pôvodné objekty ľudovej architektúry, preto sa o nich obyvatelia obcí starajú a udržiavajú ich, aby sa zachovali pre budúce generácie. Jednak sú symbolmi viery miestnych obyvateľov a súčasne ich patróni sa pokladajú za opatrovateľov obyvateľov.
Najčastejšie sa nachádzajú pri vstupe do obce alebo pri odchode z obce. Nie je tomu inak ani v Malej Lipnici, v ktorej je celkovo tridsaťdva kaplniek, stĺpov a krížov. Niektoré z nich sa nachádzajú popri hlavnej ceste a iné priamo pred rodinnými domami. Všetky stavby tohto typu zakaždým nesú v sebe určitý príbeh a majú posvätný charakter. Sú prejavom ľudskej viery a spojitosti s Bohom. Nezriedka je vznik kaplnky, stĺpa či kríža spojený s určitou udalosťou, vďaka ktorej kaplnka bola postavená. Najčastejšie ide o osobnú skúsenosť zakladateľov alebo sú formou pripomenutia si nejakej významnej náboženskej udalosti v živote ľudí, obce či spoločnosti. Nahliadnime do spomínanej oravskej obce a priblížme si príbehy, ktoré stoja za vznikom jednotlivých ďakovných miest.
Príbeh kaplnky svätej Faustíny
Kaplnka svätej Faustíny sa nachádza v dolnej časti obce Malá Lipnica. Pôvodne na tomto mieste stála drevená zvonica, ktorá bola prestavaná koncom 80-tych rokov minulého storočia. V tomto čase sa objavil nápad vytvoriť tri miesta na katechézu – v dolnej časti obce, pri kostole a v hornej časti obce. Katechetická miestnosť pri kostole nepostačovala. Problémom bola aj veľká vzdialenosť pre deti z dolného a horného konca dediny. Vzhľadom na to, že v dolnej časti obce pri škole sa nachádzala stará zvonica, bola navrhnutá jej prestavba. Nápad sa podarilo zrealizovať. Veľa obyvateľov pracovalo na výstavbe katechetickej budovy, ktorá svojím vzhľadom pripomínala budovu starej zvonice. Vo veži nad budovou bol zavesený starý zvon, takže odveká tradícia nebola porušená.
Krátko po jej prestavbe sa podľa pokynov ministra školstva z roku 1990 v školách zaviedli hodiny náboženstva. Základná škola č. 1 prenajala budovu, aby tam bola umiestnená škôlka. Keď bola postavená nová budova základnej školy, ktorú slávnostne otvorili v roku 1998, vtedy tam bol prenesený z kaplnky nultý ročník.
Budova dlho nebola prázdna. Ľudia sa tam začali spontánne schádzať na rôznych pobožnostiach, ktoré nevyžadovali prítomnosť kňaza, ako napríklad ruženec či májové modlitby. Postupom času sa tu konalo stále viac pobožností.
V 90-tych rokoch 20. storočia, keď prebiehala prestavba farského kostola sv. Štefana, prišla za farárom skupina žien s prosbou, aby aj dole v kaplnke bola slávená svätá omša. Na začiatku bol tento nápad považovaný za príliš odvážny. No po návšteve biskupa Jána Škodoňa sa veci zmenili. Snahy farníkov sa mu zapáčili a navrhol, aby v kaplnke bola raz týždenne slávená svätá omša. Vďaka tomu kaplnka nadobudla posvätný charakter.
Výber patróna kaplnky nadväzoval na aktuálne udalosti. Bolo to obdobie rozkvetu kultu Božieho milosrdenstva spojeného s kanonizáciou sestry Faustíny. V tomto období sa o kaplnku starala Mária Omylak (1930-2023). Ľudia spomínajú, že bola veľmi dobrou „gazdinou“, ktorá sa vždy postarala o každý detail. Vždy keď išla smerom ku kaplnke, brala so sebou pomocníkov. Dcéry Albína Szlachty spomínajú, že keď boli deťmi veľakrát chodili v sobotňajšie rána s tetou Omylakovou pomáhať upratovať kaplnku. Pred niekoľkými rokmi boli do kaplnky prinesené relikvie svätej Faustíny a iných svätých, spojených s kultom božieho milosrdenstva – Jána Pavla II, brata Alberta a blahoslaveného Michala Sopoćko. Nedávno farníci z dolnej časti obce darovali do kaplnky obraz svätej Faustíny. Táto kaplnka žije modlitbami obyvateľov obce a je vždy pekne upravená. Starajú sa o ňu mladší i starší, aby sa v nej mohol oslavovať Boh a aby bola naporúdzi pocestným, keby mali chuť sa zastaviť a pomodliť sa.
