Veľkolélsky ostrov je pomenovaný podľa neďalekej osady Veľký Lél v okrese Komárno, ktorá sa kedysi pýšila farmou, na ktorej miestni chovali ovce, kravy či kone, pestovali obilie a kukuricu, a aj krásnym parkom a rozvoniavajúcim liehovarom. Ostrov bol v tom čase prístupný len cez brod a ten bol bezpečným pasienkom pre zvieratá – keď sa počas povodní ostrov ocitol pod vodou, brod im poskytoval útočisko na pevnine.
Lúky a pasienky v okolí ostrova boli veľmi úrodné, a tak dokázali uživiť stáda zvierat počas celého roka. Vďaka pravidelnému spásaniu a koseniu úrody vznikol malebný trávnatý ráz krajiny so vzácnou flórou a faunou. Dnes je ostrov mozaikou lesných, mokradných a trávnatých biotopov, nachádza sa tam lužný les, jaseňovo-brestovo-dubový a vŕbovo-topoľový tiež. V roku 1974 bola časť veľkolélskych lesov s pralesným charakterom vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ostrov je lemovaný širokým hlavným korytom Dunaja z jednej strany a z tej druhej zase Veľkolélskym ramenom. Vďaka miestnym farmárom sa na ostrov vrátilo stádo dobytka – prirodzení obyvatelia dunajských mokrých lúk a pasienkov, teda kozy, ovce, kravy – či pôvodné slovenské plemeno koní huculy.
