Národný výstup na Babiu horu sa už pomaly stáva stálou súčasťou kalendára krajanských podujatí. Tento rok bol však predsa len výnimočný vo viacerých ohľadoch. Prvýkrát sme vystúpili na oravskú dominantu v noci, prvýkrát bol výstup venovaný predstaviteľke nežnejšieho pohlavia a prvýkrát odzneli pri svitaní na vrchole slovenské verše.
Myšlienka nočného výstupu sa rodila v našich hlavách už dlhšiu dobu a napokon symbolicky počas siedmeho ročníka nadobudla aj reálnu podobu. Napriek tomu, že sme posledné dni pred výstupom na rôznych platformách s obavami sledovali predpovede počasia, Babia hora nás nakoniec prijala vľúdne, hoc cestu nám okrem bateriek a mesiaca občasne osvetľovali i blesky. Pod vedením našich skúsených sprievodcov a spoluorganizátorov – Antona Kutliaka, Miloša Zoššáka a Romana Zajaczkowského, ktorí nám dodávali silu, odvahu i vitamíny – sme napokon všetci nočný výstup zvládli.
Vyrážajúc tak z poslednej zastávky pod vrcholom sme si mohli vychutnať úchvatné výhľady na svetielkujúce oravské dedinky pod nami i pohľad na súpútnikov, ktorí sa ako svetlený had plazili po úpätí hory smerom k vrcholu. S úžasom sme sledovali prvé lúče vychádzajúceho slnka, ktoré však napokon zakryli oblaky prevaľujúce sa údolím ako obrovské biele more.
18
Predchádzajúci príspevok
