Rozhovor s Grzegorzom Kuprianowiczom, spolupredsedom Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín
V dňoch 6. a 7. novembra sa v Malopoľskom vojvodstve uskutočnilo výjazdové zasadnutie Strany menšinovej Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín, počas ktorého sa jej členovia oboznámili s činnosťou slovenskej komunity v Krakove, na Spiši i Orave a navštívili aj rozostavaný Dom slovenskej kultúry v Jablonke. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali so spolupredsedom spomínanej komisie a zároveň predsedom Ukrajinského spolku i riaditeľom Podlaského vedeckého inštitútu Dr. Grzegorzom Kuprianowiczom.
Aký bol hlavný dôvod zorganizovania výjazdového zasadnutia Menšinovej strany Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín v Malopoľskom vojvodstve?
V minulosti bolo tradíciou, že jedno zo zasadnutí Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín (KWRiMNiE) v priebehu roka sa konalo výjazdovou formou. Takéto výjazdové zasadnutia sa uskutočnili napríklad v Rzeszowe, Białystoku, Gdansku či Lubline. Ako Menšinová strana Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín už niekoľko rokov presadzujeme návrat k tejto tradícii. Keď sa ukázalo, že ani v tomto roku nebude možné zorganizovať výjazdové zasadnutie celej Spoločnej komisie, rozhodli sme sa, že sa uskutoční výjazdové zasadnutie samotnej Menšinovej strany Spoločnej komisie.
Výber Malopoľského vojvodstva, samozrejme, nebol náhodný. V prvom rade ide o región, v ktorom žijú rôzne národnostné a etnické menšiny, a to jednak tie, ktoré sú na obývaných územiach autochtónnym obyvateľstvom, ako napríklad Lemkovsko, Spiš či Orava, ako aj tie, ktoré žijú rozptýlene v rôznych častiach Malopoľska. Chceli sme sa preto priamo na mieste oboznámiť so situáciou a problémami menšín v tomto regióne.
Dôležitým dôvodom výberu Malopoľska bola aj snaha uskutočniť obhliadku výstavby Domu slovenskej kultúry v Jablonke. Táto otázka bola v priebehu posledných rokov opakovane predmetom rokovaní Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín a vyvoláva mnohé kontroverzie, diskusie a spory. Preto sme dospeli k záveru, že je potrebné oboznámiť sa so situáciou priamo na mieste a hlbšie preniknúť do celej problematiky.
Čo vás počas návštevy slovenskej komunity v Krakove na Spiši a na Orave najviac zaujalo alebo prekvapilo?
Pre mňa osobne išlo o prvý kontakt so slovenskou menšinou v oblastiach, kde tradične žije, teda na Spiši a Orave. Veľký dojem na mňa urobila rozsiahla infraštruktúra, ktorou slovenská menšina disponuje. Vlastníctvo viacerých centier slovenskej kultúry, ktoré sídlia v budovách patriacich Spolku Slovákov v Poľsku, je v porovnaní so situáciou iných menšín výnimočným javom. Svedčí o veľkom odhodlaní a úsilí slovenskej komunity, ktorej sa podarilo vytvoriť takéto materiálne a infraštruktúrne zázemie pre aktivity zamerané na zachovanie vlastnej identity. Vlastné budovy s množstvom priestorov vytvárajú priaznivé podmienky na činnosť menšiny a zároveň ju robia nezávislou od dobrej vôle, či nevôle iných subjektov, ako je to v prípade menšín, ktoré vlastnou infraštruktúrou nedisponujú.
Samozrejme, krátka návšteva Spiša, Oravy a Krakova mi nemohla poskytnúť úplný obraz o situácii slovenskej menšiny. Čo však upútalo moju pozornosť, bola veľmi rozsiahla vydavateľská činnosť – množstvo publikácií venovaných slovenskej menšine, rôzne druhy informačných a propagačných tlačovín, ako aj profesionálne a na vysokej úrovni vydávaný mesačník Život.
Veľký dojem na mňa urobilo aj vystúpenie súborov slovenskej menšiny v Novej Belej, ktoré sme mali možnosť vidieť a počuť počas koncertu pripraveného pre Menšinovú stranu Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín. Predstavili sa detský súbor Malí Beľania, mládežnícky súbor Spiš a Dychová hudba Spolku Slovákov v Poľsku pomenovaná po kňazovi dekanovi Františkovi Móšovi.
Je skutočným fenoménom, že v takej malej obci pôsobia až tri umelecké kolektívy s takým rozmanitým zameraním.
Čo považujete za najdôležitejšiu investíciu do budúcnosti národnostných menšín?
Podľa môjho názoru je pre budúcnosť národnostných a etnických menšín najdôležitejšia na jednej strane odhodlanosť a angažovanosť samotných menšín a na druhej strane vytvorenie takých podmienok zo strany štátu, aby ľudia patriaci k menšinám, ktorí majú odlišnú identitu, kultúru, jazyk či tradície ako väčšinová spoločnosť, mali možnosť slobodne a s podporou štátu, ktorého sú občanmi, zachovávať svoju identitu.
Ide teda na jednej strane o vytvorenie stabilných základov pre kultúrny život menšín, a to tak po organizačnej, ako aj po finančnej stránke. V súčasnosti je kultúrny život menšín jedinou oblasťou kultúry v Poľsku, v ktorej hlavnú zodpovednosť za jeho zabezpečovanie nesú mimovládne organizácie. V ostatných oblastiach kultúry v Poľsku túto úlohu plnia verejné kultúrne inštitúcie. V prípade menšín však systémové riešenia v tejto oblasti chýbajú a verejné kultúrne inštitúcie majú len niektoré menšiny.
Ďalšou otázkou je stabilné financovanie. V súčasnosti predstavujú základné zdroje na podporu kultúry menšín jednoročné dotácie Ministerstva vnútra a správy Poľskej republiky, ktoré neposkytujú žiadnu záruku stability fungovania kultúrneho života menšín. Ďalším problémom je skutočnosť, že podmienky poskytovania týchto dotácií, ako aj požiadavky na ich využívanie sa každým rokom sprísňujú, čo je pre mimovládne organizácie menšín čoraz náročnejšie. Nie náhodou zaujala tento rok Menšinová strana Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín negatívne stanovisko k návrhu pravidiel poskytovania dotácií na rok 2027. Napokon treba upozorniť aj na čoraz výraznejší trend, keď sa finančné prostriedky, ktoré boli v minulosti jednoznačne určené na podporu kultúrneho života menšín, poskytujú subjektom, ktoré k menšinám nepatria.
Ďalšou kľúčovou oblasťou pre menšiny je vzdelávanie. Musí existovať systém, ktorý je voči menšinám ústretový a umožňuje vzdelávanie mladej generácie tak, aby získala vedomosti o vlastnom jazyku, kultúre a tradíciách. Súčasný systém vzdelávania v oblasti aktivít zameraných na zachovanie identity menšín si podľa nášho názoru vyžaduje reformu a zefektívnenie. Týka sa to viacerých oblastí jeho fungovania, napríklad spôsobu organizácie vyučovania menšinových jazykov, zapojenia samotných menšín do rozhodovania o fungovaní tohto vyučovania, systému metodického poradenstva či vydávania učebníc. V súčasnosti sa dokonca spochybňuje aj právo na existenciu samostatných menšinových škôl v rámci verejného vzdelávacieho systému.
Čo by ste odkázali príslušníkom slovenskej menšiny v Poľsku, ktorí sa usilujú zachovávať svoj jazyk, kultúru a tradície aj napriek mnohým súčasným výzvam?
Každá menšinová komunita má právo zachovávať si vlastnú identitu, jazyk a kultúru. Mali by sme o to usilovať bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Pre každého človeka je totiž kľúčové, aby jednoducho mohol byť sám sebou. Sme občanmi demokratického právneho štátu a ako príslušníci menšín tak máme zaručené svoje práva, ktoré by sme mali aj využívať.
Slovenská menšina s veľkým odhodlaním a nasadením vyvíja aktivity zamerané na zachovanie svojej identity a rozvoj vlastnej kultúry, teda na zachovanie možnosti byť sama sebou v meniacom sa svete plnom súčasných výziev. Chcel by som slovenskej komunite vyjadriť uznanie a zablahoželať jej k vytrvalosti a oddanosti, s akou sa venuje zachovávaniu slovenskej identity a kultúry.
Ako hodnotíte investíciu do výstavby Domu slovenskej kultúry v Jablonke?
Vďaka zasadnutiu Menšinovej strany Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín v Malopoľskom vojvodstve som mal po prvýkrát možnosť vidieť Dom slovenskej kultúry v Jablonke. Svojím rozsahom, veľkosťou a rozmanitosťou funkcií, ktoré môže plniť, zanecháva mimoriadne silný dojem. Predovšetkým však zaujme svojím potenciálom, ktorý sa naplno prejaví, keď sa táto investícia konečne úspešne dokončí a budova začne plniť svoj zamýšľaný účel, teda slúžiť ako kultúrne centrum miestnej slovenskej komunity.
Treba vysloviť uznanie Spolku Slovákov v Poľsku, a osobitne jeho generálnemu tajomníkovi pánovi Ľudomírovi Molitorisovi, za odhodlanie a vytrvalosť pri iniciovaní a realizácii tejto náročnej investície.
Som presvedčený, že je mimoriadne potrebné nájsť pozitívne riešenie existujúcich problémov a kontroverzií súvisiacich s výstavbou v Jablonke. Kľúčovým kritériom pri hľadaní tohto riešenia by malo byť zohľadnenie skutočnosti, že vynaložením verejných finančných prostriedkov sa dosiahol zamýšľaný konečný cieľ, teda bola postavená budova, ktorá bude plniť dôležitú úlohu a vytvárať podmienky na realizáciu aktivít slúžiacich na zachovanie identity slovenskej menšiny.
Na záver mi zostáva už len zaželať si, aby sa existujúce problémy vyriešili čo najskôr a aby sa táto významná investícia v krátkom čase dokončila.
