Výtvarníčka Lýdia Mšalová síce odišla spomedzi nás, ale zanechala po sebe výtvarnú tvorbu, ktorá odráža jej mimoriadne citlivú dušu na krásu – nielen tú viditeľnú, ale hlavne skrytú v iných ľuďoch. Jej obrazy sú svedectvom pohľadu, plného nehy, koncentrácie a obdivu k tomu, čo často zostáva nepovšimnuté.
Maľovanie bolo pre ňu niečím viac, než povolaním. Bol to rozhovor so svetom. Na plátne dokázala zachytiť jedinečné momenty, svetlo dopadajúce na predmet, pohľad človeka, či ticho krajiny. Jej tvorba odráža presvedčenie, že krása nemusí byť veľkolepá. Niekedy stačí len jemnosť farieb, jednoduchosť kompozície na to, aby si človek mohol všimnúť mimoriadnosť každodenného života. Krajanka Genovéva vraví, že jej sestra mala dobré srdce a pre ňu umenie bolo nielen spôsobom vyjadrovania, ale aj pozorným vnímaním obklopujúceho ju sveta.
Vyžaduje sa predplatné
Musíte byť registrovaným členom a mať aktívne predplatné, aby ste mohli čítať tento obsah.
