Z ich správy sa dozvedáme o týchto podmienkach výučby na inkorporovanom území: „Väčšina školských budov na oslobodenom území celkom nevyhovuje (...) všetky školské budovy sú ešte z rokov predvojnových a všetky bude treba v najkratšom čase opraviť tak, aby vyhovovali aspoň elementárnym požiadavkám... Učebne v týchto školách sú vo väčšine prípadov malé, zlé osvetlené a vo veľmi zlom stave. V triedach je málo lavíc, a tie ktoré sú, nevyhovujú. V zlom stave sú i stoly, skrine a ostatné školské náradie... Učebných pomôcok na mnohých školách vôbec niet a na ostatných je ich veľmi málo.“[1]
V októbri 1939 už všetky školy, okrem jednotriednej školy v Lapšanke, boli obsadené učiteľmi. Výberu učiteľov na toto územie venovalo MŠaNO veľkú pozornosť, napriek všeobecnému nedostatku učiteľov na Slovensku. Oddelenie ľudového školstva na Slovensku mal na starosti poslanec Slovenského snemu a rodák z Malej Frankovej Pavol Čarnogurský, pričom referentom bol Ján Barnáš. Starostlivosť o toto územie bola vládou pridelená Alojzovi Miškovičovi, referentovi Vedeckej spoločnosti pre zahraničných Slovákov.[2]
Vyžaduje sa predplatné
Musíte byť registrovaným členom a mať aktívne predplatné, aby ste mohli čítať tento obsah.
