Redakcia
Zoznámte sa s redakciou magazínu ŽIVOT
Mgr. Agáta Jendžejčíková
Šéfredaktorka krajanského časopisu Život, súdna prekladateľka, tlmočníčka
Absolvovala štúdium slovenského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Je šéfredaktorkou krajanského časopisu Život, členkou predsedníctva Ústredného výboru Spolku Slovákov v Poľsku, členkou Spolku sv. Vojtecha a Miestneho odboru Matice slovenskej v Novej Belej. Je taktiež súdnou tlmočníčkou a prekladateľkou slovenského jazyka a viacerých cezhraničných projektov i publikácií vydaných v rámci slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce. Venuje sa popularizácii kultúrneho dedičstva slovenskej národnostnej menšiny žijúcej v Poľsku. Je autorkou odborných štúdií a článkov s danou problematikou i dvojjazyčnej publikácie Folklórny súbor Spiš 65 rokov činnosti (2013). V rámci Spolku Slovákov v Poľsku sa angažuje pri organizácii rôznych kultúrnych, umeleckých i vzdelávacích aktivít pre slovenskú menšinu v Poľsku.
V časopise Život píše články zamerané na rôzne kultúrno-spoločenské aktivity slovenskej menšiny v Poľsku i zaujímavosti zo Slovenska. Vedie pravidelné rubriky Krátko zo Spiša a Oravy, Mladým, mladším, najmladším, Moto a varenie, Zábava, Slovensko-poľský slovník a Zaujímavosti.
„Mojím rodiskom je severný Spiš, kde sa sformovalo moje slovenské povedomie. Venujem sa popularizácii kultúrneho dedičstva slovenskej menšiny žijúcej v Poľsku na stránkach časopisu Život, v článkoch a štúdiách určených pre širšiu verejnosť. Ako súdna prekladateľka a tlmočníčka sprostredkúvam presun informácií v odbornej a bežnej komunikácií v slovenskom a poľskom jazyku. Vo voľných chvíľach rada čítam a športujem.“
PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, PhD.
Šéfredaktorka vedeckého časopisu Almanach Slováci v Poľsku, redaktorka časopisu Život, historička, publicistka
Absolvovala štúdium dejepisu a občianskej náuky na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Dizertačnú prácu obhájila na Katedre histórie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je šéfredaktorkou a zostavovateľkou vedeckej ročenky Almanach Slováci v Poľsku, redaktorkou krajanského časopisu Spolku Slovákov v Poľsku Život, členkou redakčnej rady historickej ročenky Z minulosti Spiša a členkou výboru Spišského dejepisného spolku v Levoči. Venuje sa problematike slovensko-poľských, respektíve česko-slovensko-poľských vzťahov najmä po roku 1918, regionálnym dejinám severného Spiša a hornej Oravy i problematike slovenskej menšiny v Poľsku. Je autorkou monografií Vojna o Spiš. Spiš v politike Poľska v medzivojnovom období v kontexte česko-slovensko-poľských vzťahov (2007), Vojna po vojne. Severný Spiš a horná Orava v rokoch 1945 – 1947 (2013), Nedeca (2020) a Fridman (2022) i spoluautorkou regionálnych monografií Tvarožná (2008), Spišská Stará Ves (2008), Malá Franková (2011), Spišské Hanušovce (2013), Krempachy (2015), Kacvín (2022) a publikácií Doživotná umiestnenka (2010), Tajné dejiny hornej Oravy (2012), Turistický sprievodca po Zamagurí (2014), Putovanie krajinou na brehoch Dunajca (2018), Analýza starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v Poľsku a komparácia starostlivosti o krajanov na Slovensku a v Poľsku (2019), pričom sa podieľala aj na literárnej úprave zamagurských rozprávok Pastierik na zlatom voze (2023). Na Slovensku a v zahraničí publikovala desiatky historických štúdií a populárno-vedeckých článkov s vyššie uvedenou problematikou. V rámci Spolku Slovákov v Poľsku sa angažuje tiež pri organizácii vedeckých konferencií a kultúrnych, umeleckých i vzdelávacích aktivít pre slovenskú menšinu v Poľsku. Za výnimočný prínos v oblasti kultúry získala v roku 2023 prestížnu cenu Identifikačný kód Slovenska.
V časopise Život píše články z oblasti slovenského školstva, histórie, kultúry, či umenia v Poľsku, aktuálneho diania na Slovensku, ako aj príspevky zamerané na aktivity slovenskej menšiny na Spiši a Orave i Spolku Slovákov v Poľsku. Vedie pravidelné rubriky Čriepky z histórie, Z diania na Slovensku a Šport.
„Pochádzam z druhej strany Zamaguria, z jediného mestečka Spišská Stará Ves, ktoré keď hranica preťala Spiš na dve časti, ostalo po slovenskej strane. Otec bol zberateľom ľudovej slovesnosti, spisovateľom, etnografom, kronikárom i riaditeľom miestneho kultúrneho strediska. Občas nás brával so sebou na výskumy a tieto dobrodružné cesty ma pritiahli k písaniu, histórii i láske k rodnému kraju. Tak začali vznikať moje prvé články, ktoré sa pretavili i do viacerých publikácií, najmä vedeckého zamerania. Mama je zase poetkou, autorkou štyroch básnických zbierok, takže niekedy sa vo mne ozvú i tieto gény, a niektoré moje články sú občas tak trochu poetické. Nakoniec, presvedčte sa sami.“
Mgr. Grażyna Falátová
Redaktorka časopisu Život
Absolvovala štúdium slovenskej a nemeckej filológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Určitý čas pôsobila v Českých Budějoviciach, odkiaľ sa vrátila späť do Poľska, na rodnú Oravu. V súčasnosti je redaktorkou časopisu Život a zamierava sa najmä na problematiku slovenskej menšiny na hornej Orave.
„Narodila som sa v malebnej dedine pod Babiou horou vo Veľkej Lipnici. Už ako malá som pozerala v televízii detské rozprávky v slovenčine a to bol môj prvý kontakt so slovenčinou. Potom som nastúpila na Základnú školu č. 4 v Prívarovke, kde sme mali okrem iných jazykov aj hodiny slovenčiny, ktoré viedol vtedajší riaditeľ Dr. Emil Kowalczyk. Po absolvovaní základnej školy som bola prijatá na Všeobecnovzdelávacie gymnázium do Jablonky. Tam som si vybrala dva jazyky – slovenčinu a nemčinu. Zo slovenčiny som potom taktiež maturovala. Už na strednej škole som sa dopočula o možnosti ísť študovať do Bratislavy na vysokú školu. Snívala som o tom, aby som tam bola prijatá. Sen sa mi splnil a začala som študovať na Univerzite Komenského v Bratislave slovenskú a nemeckú filológiu. A práve v Bratislave som spoznala svojho budúceho manžela, s ktorým sme sa, po získaní diplomu z vysokej školy, presťahovali do Čiech. V Českých Budějoviciach sa mi narodili dve dcéry, ktoré sú pre mňa veľkou oporou. V Čechách som žila 13 rokov.
Vždy som snívala o živote v meste, a ten sen sa mi splnil, keďže som strávila 9 rokov v Bratislave a 13 rokov v Čechách, no po narodení dcér sa môj pohľad zmenil a chcela som sa vrátiť naspať do rodného kraja. Tak sa aj stalo. Vrátili sme sa spoločne s manželom a deťmi natrvalo do Veľkej Lipnice. Som šťastná, že žijem opäť tu v mieste svojho rodiska, v blízkosti krásnej prírody.
Medzi moje záľuby patria jazyky – najmä slovenčina, čeština a nemčina, s tými som totiž vo svojom živote prišla najviac do styku a sú mi veľmi blízke. Okrem toho som sa v Prahe naučila robiť vitráže technikou Tiffany, a ak si nájdem občas čas, tak sa tomu venujem. Okrem toho veľmi rada sa stretávam s ľuďmi, aby som zaznamenávala ich životné príbehy a osudy do nášho časopisu Život. Teším sa vždy na pravidelné stretnutia s krajanmi v klubovni v Jablonke.“
NAŠI ODBORNÍ SPOLUPRACOVNÍCI
Mgr. Marek Bryja
Pedagóg, folklorista, etnograf
Absolvoval štúdium etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ako aj štúdiá na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a University of West London v Londýne.
V súčasnosti pôsobí, ako učiteľ slovenského a anglického jazyka na Spiši v Poľsku. Aktívne sa angažuje v kultúrnom živote slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku a je členom Miestnej skupiny Spolku Slovákov v Krempachoch, ako aj odboru Matice slovenskej v Krempachoch. Počas svojho pobytu v Londýne sa intenzívne zapájal do kultúrnych aktivít Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii a bol členom folklórneho súboru Morena Slovak Dance Company. V súčasnosti je aktívnym členom Folklórneho súboru Dolina, ktorý pôsobí v Krempachoch na Spiši, kde okrem iného vytvoril choreografie inšpirované Horehroním a regiónom Šariša. Rovnako spolupracuje s folklórnym súborom Hajduky z Vyšných Lápš, pre ktorý taktiež vytvoril originálnu choreografiu. Počas vysokoškolského štúdia bol členom organizačného štábu na prestížnych Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve a zúčastnil sa viacerých folklórnych festivalov. Ako odborník zastával funkciu porotcu na niekoľkých folklórnych podujatiach, vrátane festivalu Fašiangy-Ostatki, ktorý organizuje Spolok Slovákov v Poľsku. Je absolventom choreografických kurzov na Slovensku, neúnavným propagátorom slovenského folklóru a kultúrnych tradícií, pričom jeho práca obohacuje slovenskú komunitu nielen v Poľsku, ale aj v širšom európskom kontexte.
V časopise Život publikuje najmä články so zameraním na slovenskú menšinu na Spiši.
Mgr. Elżbieta Góra Brzegowska
Právnička
Ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Andrzeja Frycza Modrzewskiego v Krakove. Momentálne pôsobí na Generálnom konzuláte Slovenskej republiky v Krakove ako asistentka generálneho konzula, pričom má skúsenosti aj s prácou na daňových úradoch a vo firme CE Lingua. V rámci krajanského hnutia sa podieľala na letných táboroch slovenskej mládeže na Slovensku ako vychovávateľka a bola tiež dobrovoľníčkou na Svetových mládežníckych dňoch v Krakove.
V časopise Život píše porady do právnickej rubriky Prawnik.
Mons. Prof. ThDr. ICLic. PaedDr. Ján Duda, PhD.
Katolícky kňaz, cirkevný sudca, profesor kánonického práva
Študoval na Fakulte kánonického práva Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme, kde získal licenciát i na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ukončil tiež doktorandské štúdium a habilitoval sa v odbore Katolícka teológia. V roku 2004 bol vymenovaný za profesora katolíckej teológie a o sedem rokov neskôr za kaplána Jeho Svätosti.
V rokoch 1995 – 2017 pôsobil ako súdny vikár Spišskej diecézy. V súčasnosti je predsedom Slovenskej spoločnosti kánonického práva. Založil časopis Tribunál, ktorý sa venuje kánonickému právu a je tiež spoluzakladateľom časopisu Nové Horizonty. V roku 2006 bol ocenený Osobitným čestným uznaním v slovenskej súťaži Vedec roka Slovenskej akadémie vied. V pastorácii pôsobí ako farár vo farnosti Dlhá nad Oravou.
V časopise Život vedie rubriku Horčičné zrnko.
Mgr. Ingrid Majeriková
Vydavateľka, publicistka, prekladateľka
Vyštudovala dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite v Prešove. Pracovala ako zástupkyňa vedúceho distribúcie Vydavateľstva Lúč v Košiciach a ako obchodná manažérka Vydavateľstva Petit Press. V roku 2008 založila vydavateľstvo Goralinga, kde vyšla o.i. séria autentických zamagurských rozprávok, na ktorých literárnej úprave sa podieľala. Je spoluautorkou diela Doživotná umiestnenka (2010), ako aj spoluautorkou a zostavovateľkou viacerých regionálnych brožúr a publikácií, medzi inými brožúry Spišská Stará Ves a krajina na brehoch Dunajca (2011), ktorá získala 1. miesto v celoslovenskej súťaži Slovenská kronika 2012, monografie Spišské Hanušovce (2013), ktorá získala v celoštátnej súťaži Slovenská kronika 2014 Cenu za zvyšovanie povedomia o kultúrnom dedičstve regiónu, či dvojjazyčnej slovensko-poľskej brožúry Spoločný turistický priestor Spiša (2014). Okrem písania sa venuje tiež prekladateľskej a tlmočníckej činnosti z poľského do slovenského jazyka i opačne. Do slovenčiny preložila diela poľského historika Stanisława Andrzeja Sroku Štúdie z dejín stredovekého Spiša (1998), Jánošík : pravdivá história karpatského zbojníka (2009) a Bardejov v XV. storočí : Štúdie z dejín mesta (2011). Pre Divadlo Commedia preložila tragikomédiu poľského dramatika Sergiusza Piaseckého Zápisky dôstojníka Červenej armády. Venuje sa tiež etnografii, pričom pripravila niekoľko celovečerných tanečno-hudobných programov z oblasti Zamaguria. Za výnimočný prínos v oblasti kultúry získala v roku 2023 prestížnu cenu Identifikačný kód Slovenska. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka Vydavateľstva Matice slovenskej.
Vo voľnom čase sa venuje chovu včiel a v časopise Život vedie rubriku Zo zápisníka včelára.
Mgr. Renáta Milčáková
Ilustrátorka, pedagogička, prekladateľka
Študovala na pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, odbor slovenský jazyk a literatúra – francúzsky jazyka a literatúra. Pôsobí ako učiteľka na Gymnáziu sv. Františka Assiského v Levoči. Je známou ilustrátorkou viacerých detských kníh a časopisov, medzi inými Svetlo z Betlehema (2023), Abecedidlo (2023), Cukornička (2022), Jonatán malý ako omrvinka (2014), Rozprávka o oslíkovi (2012, Najkrajšia detská kniha leta), Sedem rokov nemá (2009, Najkrajšia kniha Slovenska), Rozprávkový vláčik (2008, Najkrajšia detská kniha zimy), Fairy Tales (2008, hmatové ilustrácie), či pomocných učebných kníh pre Slovákov v Poľsku Abeceda – Písmenká a obrázky (2019) a Vybrané slová (2022). Publikovala tiež v detských časopisoch Maxík, Zvonček (Slovensko), Zornička (Srbsko) a Vjasolka (Bielorusko).
V časopise Život prispieva ilustráciami do rubriky Mladým, mladším, najmladším, v ktorej pripravuje rôzne zaujímavé didaktické pomôcky na vyučovanie slovenského jazyka.
PhDr. Ľudomír Molitoris, PhD.
Generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku, historik, súdny prekladateľ, tlmočník, vydavateľ, publicista
Absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti vykonáva funkciu generálneho tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku. Je tiež podpredsedom Rady pre zahraničných Slovákov pri Matici Slovenskej, členom Spoločnej komisie vlády a národnostných a etnických menšín v Poľsku, Generálnej rady Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí a Spišského dejepisného spolku. Venuje sa problematike menšinových práv, histórie i súčasnosti slovenskej menšiny v Poľsku a regionálnym dejinám severného Spiša a hornej Oravy. Je autorom monografie Dejiny Slovákov v Poľsku do roku 1961 (2017), ktorá vyšla aj v poľskom preklade pod názvom Dzieje Słowaków w Polsce do 1961 roku (2022) a spoluautorom monografie Tajné dejiny hornej Oravy (2012). Na Slovensku, v Poľsku i v zahraničí publikoval niekoľko desiatok štúdií a polemických článkov s vyššie uvedenou problematikou. Je zakladateľom Vydavateľstva a tlačiarne Spolku Slovákov v Poľsku i Galérie slovenského umenia v Krakove. V roku 2013 mu prezident Slovenskej republiky udelil najvyššie vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža III. triedy za dlhoročnú pedagogickú, krajanskú, kultúrnu činnosť a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
V časopise Život publikuje články z histórie a problematiky slovenskej menšiny v Poľsku.
PhDr. Marián Servátka, CSc.
Diplomat, filológ, publicista
Absolvent slovenskej a poľskej filológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde následne pracoval ako odborný asistent na Katedre slavistiky a indoeuropeistiky. V ďalšom období pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Jagelovskej univerzite v Krakove. Je iniciátorom založenia nového lektorátu slovenského jazyka na sliezskej univerzite v Katoviciach a autorom prvej učebnice slovenského jazyka pre poľských slovakistov a slavistov Podstawy jezyka slowackiego (1983) i učebnice Jezyk slowacki dla poczatkujacych (1990), ako aj spoluautor prvej konverzačnej príručky Minirozmówki slowackie (1984, 1987). Odborne sa venoval výskumu slovenského jazyka na Spiši v Poľsku. Časť príbehov, ktoré v tom čase zozbieral, boli po literárnej úprave publikované v rozprávkovej knihe Pastierik na zlatom voze (2023). Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa stal prvým veľvyslancom Slovenskej republiky v Poľsku a na Litve. Počas pôsobenia vo Varšave inicioval založenie lektorátu slovenského jazyka na Varšavskej univerzite. Aktívne spolupracoval tiež s predstaviteľmi slovenskej menšiny v Poľsku. V rokoch 1998 – 2002 bol veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Po návrate na Slovensko pracoval ako poradca prezidenta slovenskej republiky a v rokoch 2008 – 2013 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Bieloruskej republike, kde okrem iného založil ďalší lektorát slovenského jazyka. Je nositeľom viacerých vyznamenaní, o.i. Rytierskeho kríža Rádu za zásluhy pre Poľskú republiku, Medaily Komisie národného vzdelávania, Ekumenického kríža s hviezdou Rádu sv. Brigity, či Rytierskeho kríža Rádu Pia IX.
V časopise Život publikuje články týkajúce sa slovenskej menšiny v Poľsku.
Mgr. Dominik Surma
Podpredseda Spolku Slovákov v Poľsku, novinár, pedagóg
Absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jeho skončení pôsobil ako inštruktor Ústredného výboru Kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku, redaktor krajanského časopisu Život vo Varšave a starší inštruktor a vedúci oddelenia kultúry Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku. V roku 1990 nastúpil ako učiteľ v Základnej škole so slovenským vyučovacím jazykom v Novej Belej a až do odchodu do dôchodku vyučoval slovenský jazyk a telesnú výchovu na základnej škole v Novej Belej a gymnáziu v Krempachoch. Aktívne sa podieľa na udržiavaní a kreovaní slovenského národného povedomia v Poľsku, pričom plní funkciu podpredsedu Ústredného výboru Spolku Slovákov v Poľsku. Je jedným zo zakladateľov prehliadky krajanských umeleckých zoskupení Fašiangy-Ostatki v Krempachoch a autorom viacerých príspevkov zo života Slovákov na k Poľsku pripojených územiach Spiša a Oravy. Za svoju dlhoročnú činnosť v prospech krajanskej komunity bol ocenený Pamätnou medailou predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Zlatou medailou svätého Gorazda, ktorú mu udelil Minister školstva Slovenskej republiky.
V časopise Život publikuje články najmä z aktivít slovenskej komunity na Spiši.
REDAKČNÁ RADA
- Božena Bryjová
- Žofia Fifanská
- Mária Kačmarčíková
- Ján a Irena Kašickí
- Anna Krištofeková
- Łucja Kościelak
- Ľudomír Molitoris
- František Pacyga
- Silvia Plučinská
- Marián Smondek
- Dominik Surma
