Z histórie
Vznik prvých spolkov na Spiši a Orave združujúcich Slovákov, prvýkrát sa objavuje aj myšlienka potreby vzniku časopisu písaného v slovenskom jazyku, ale kvôli vtedajším spoločensko-politickým pomerom ju nebolo možné realizovať.
1947
Zmena spoločensko-politickej situácie po októbri 1956, kedy boli povolené tlačové orgány iným menšinám žijúcim na území Poľska, v dôsledku čoho sa oživotvorila myšlienka tvorby časopisu písaného v národnom jazyku Čechov i Slovákov.
1956
Pri príležitosti prvého celoštátneho zjazdu, ktorým sa spojili spišské, oravské a české spolky do jednej organizácie, vychádza cyklostylovaný bulletin s názvom Krajanský život, ktorý vydal Prípravný výbor Spoločnosti kultúrno-sociálnej Čechov a Slovákov v Poľsku a bol venovaný predovšetkým zjazdovej problematike. Obsahoval však aj výzvu ku krajanom, aby sa prihlasovali za predplatiteľov časopisu, ktorý Spoločnosť so sídlom Ústredného výboru vo Varšave plánuje vydávať, ako aj pomáhali pri jeho doručovaní:
„Krajania, chceme mať svoje noviny tlačené v slovenskom a českom jazyku. Musíte nám však v tom pomôcť svojou spoluprácou, kolportovaním novín. Nemôže byť v Poľsku ani jedna slovenská a česká rodina, ktorá by nebola odberateľom nášho časopisu. Treba pamätať, že o tom, že vydávanie novín záleží od počtu predplatiteľov. Už teraz sa prihlasujte v svojich Obvodných výboroch a Miestnych skupinách na predplatiteľov našich novín.
Chceme naše noviny nazvať „Krajanský život“. Napíšte nám, čo o tom súdite. Píšte nám, čo si prajete, aby sa v našich novinách ukazovalo, píšte nám o svojom živote, svojich radostiach a starostiach. Vyzývame všetky odbočky a miestne skupiny našej Spoločnosti, propagujte naše noviny, získavajte predplatiteľov. Naše heslo znie: Každý člen Spoločnosti kultúrno-sociálnej Čechov a Slovákov – predplatiteľ Krajanského života.“
9. marec 1957
Po zjazde predseda Spoločnosti Adam Chalupec v mene Ústredného výboru podal žiadosť na vtedajšie poľské štátne orgány o povolenie na vydávanie časopisu. Odpoveď prišla až koncom roku 1957 a obsahovala povolenie na jednorazové vydanie dvoch mimoriadnych čísel, tzv. bleskoviek, tentoraz už nazvaných Život. Obe šesťstranové čísla vyšli v roku 1958: január - február ako dvojčíslo a ďalšie v marci - pri príležitosti volieb do národných výborov a snemu Ľudového Poľska. Mali formát B3, rozsah 8 strán a boli vytlačené linotypom v Tlačiarni Októbrovej revolúcie vo Varšave.
1957
Prichádza dlho očakávané povolenie na vydávanie mesačníka pre slovenskú a českú menšinu v rámci poľského tlačového koncernu RSW „Prasa“ vo Varšave na ulici Smolnej. Od tohto obdobia až dodnes vychádza časopis Život s mesačnou periodicitou, s nútenou prestávkou v období tzv. vojnového stavu v Poľsku v roku 1981, kedy bola práca redakcie na tri mesiace zastavená.
koniec marca 1958
Formálne zriadenie redakcie Život.
Začala sa práca spojená s vybavovaním formalít. Súčasne bolo potrebné nájsť redaktorov i spolupracovníkov ovládajúcich slovenčinu a okrem toho zabezpečiť tlačiareň, ktorá by mala slovenské písmená, čo nebolo jednoduché. Jednou z ťažších úloh bolo nájsť vhodné priestory pre redakciu vo Varšave, ktorá bola ešte stále vo výstavbe z vojnových trosiek. Prvé sídlo mala nakoniec v centre Varšavy na ulici Jeruzalemské aleje č. 47. Na čelo celého organizačného úsilia sa postavil vtedajší predseda Spoločnosti kultúrno-sociálnej Čechov a Slovákov v Poľsku Adam Chalupec, neskorší dlhoročný šéfredaktor Života v rokoch 1958 – 1990.
14. apríl 1958
Prvé číslo Života putovalo k predplatiteľom na Spiš, Oravu i do stredísk českej menšiny v Zelove, Husinci a inde. Keďže sa krajania obávali, že by kvôli nerentabilnosti mohli poľské orgány časopis zrušiť, húfne si predplácali po päť, desať a viac exemplárov, a niekoľko prvých čísel tak vyšlo v dvadsaťtisícovom náklade. Zabezpečovanie predplatného si zobrali na zodpovednosť výbory miestnych skupín Spoločnosti, ktorých členovia zbierali predplatné na celý rok, takže vďaka nim časopis odoberala skoro každá rodina na Orave a Spiši. Predplácali si ho nielen slovenské, ale aj poľské rodiny a mnohí objednávali tento časopis aj pre svojich príbuzných do iných oblasti Poľska a zahraničia. Život v tom čase putoval až do 18 krajín sveta. Život sa tak rýchlo stal dôležitým zdrojom informácií, akýmsi spájajúcim putom medzi krajanmi a obklopujúcim ich svetom. Dá sa povedať, že skoro jediným, keďže v tomto čase ani rádio ani televízia neboli na Spiši a Orave príliš rozšírené. Dokonca aj vtedajšie poľské denníky boli v týchto obciach zriedkavosťou. 
15. jún 1958
V tomto dvojčísle sa prvýkrát uvádza zloženie redakcie. Šéfredaktorom bol Adam Chalupec a tajomníkom redakcie Emil Benčík. Súčasťou redakčného kolektívu boli aj Augustín Bryja, Ignác Nižnik, Lýdia Mšalová, Alena Matelová, Hana Svočíková, grafickou redaktorkou Julia Berli-Wdowicka a Bogusław Włodarski. Vznik slovenského a českého časopisu v Poľsku uvítali nielen krajania v Poľsku, ale aj slovenská i česká tlač, pričom viacerí z nich navrhli mladej redakcii širokospektrálnu spoluprácu, ku ktorej patrila výmena publikovaných materiálov, redaktorov a podobne. Život postupne nadviazal takúto spoluprácu napríklad s redakciami martinského Matičného čítania, Slovenska, bratislavského Života a pražského Československého svĕta.
august – september 1958
Vyšiel prvý kalendár Života, ktorý sa stal každoročnou súčasťou periodika. Spočiatku to bola len jedna strana, ktorú bolo možné zavesiť na stenu, neskôr začal vychádzať mesačný plnofarebný nástenný kalendár.
december 1958
V Jablonke sa pri príležitosti prvého výročia vychádzania časopisu uskutočnila porada redakčnej rady a doručovateľov i dopisovateľov Života. Tieto porady sa následne organizovali každoročne až dodnes. Popri plánovaní budúceho nákladu počas nich krajania vyjadrovali svoje názory k obsahu, analyzovali ho, poukazovali na klady a zápory, navrhovali nové témy, rubriky. Krátko po založení časopisu, na jednej z porád vzniklo heslo „Život s krajanmi, krajania so životom“. Vyjadruje ono spätosť redakcie s krajanmi, časté stretnutia, rozhovory a prítomnosť na významných podujatiach. Stalo sa mottom porád a krajanských stretnutí až podnes.
25. jún 1959
Vyšlo 100. číslo Života.
september 1966
V jednotlivých strediskách slovenskej a českej komunity v Poľsku sa konali oslavy desiateho výročia časopisu Život – 6. júna v Hornej Zubrici na Orave, 16. júna vo Fridmane na Spiši a 29. júna v Zelowe. 
jún 1968
Minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky Miroslav Válek udelil šéfredaktorovi časopisu Život Adamovi Chalupcovi čestný titul Zaslúžilý pracovník kultúry.
1973
V októbri, novembri a decembri bola kvôli vyhláseniu vojnového stavu v Poľsku na tri mesiace zastavená práca redakcie. Materiály pripravené do októbrového čísla boli čiastočne publikované až v roku 1982 v aprílovom Živote.
1981
Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku uzavrela zmluvu s vydavateľským koncernom RSW „Prasa Książka Ruch“, v rámci ktorej bol stanovený náklad Života na 1210 výtlačkov. Doba platnosti zmluvy bola určená na jeden štvrťrok, pričom po tejto dobe sa už nepredĺžila, keďže jej podmienky boli náročné a pri zúčtovaní sa vyskytli nepresnosti. Ústredný výbor hľadal nové možnosti ako zabezpečiť kontinuitu krajanského časopisu. Medzičasom vyšiel zákon o zrušení RSW „Prasa Książka Ruch”, čím sa situácia skomplikovala ešte viac. Spoločnosť sa rozhodla, že prevezme redakciu pod svoje krídla, čo však bolo spojené s mnohými vyjednávaniami, majetkovoprávnymi otázkami a hľadaním nových riešení pre fungovanie redakcie i tlače.
19. marec 1990
Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku poslala list vtedajšiemu premiérovi Slovenskej republiky Milanovi Čičovi, v ktorom ho požiadala, aby podporil snaženia Slovákov v Poľsku o zriadenie vlastnej tlačiarne pre potreby krajanského časopisu.
23. máj 1990
Dlhoročný šéfredaktor Života Adam Chalupec odišiel po tridsiatich dvoch rokoch do dôchodku.
31. máj 1990
Novým vydavateľom časopisu Život a zamestnávateľom pracovníkov redakcie sa stal Ústredný výbor Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku. Pracovníci redakcie, ktorí súhlasili s prechodom k novému zamestnávateľovi s ním uzavreli pracovné zmluvy. Spoločnosť od tejto chvíle zabezpečovala finančne chod redakcie, čo sa spájalo s mnohými problémami, keďže medzičasom národnostné spolky prestali byť dotované zo štátneho rozpočtu.
Novým šéfredaktorom sa stal rodák z Kacvína Ján Špernoga.
Sídlo redakcie ostalo vo Varšave na ulici Foksal 13.
1. jún 1990
Vláda Slovenskej republiky vďaka podpore jej predsedu Jána Čarnogurského poskytla účelovú dotáciu vo výške 1,7 milióna Kčs a Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku získala tri tlačiarenské stroje: dvojfarebný ofsetový stroj ADAST DOMINANT 725 PAN, rezačku papiera MS 115-2 a tlačiarenský stroj ROMAYOR, ktoré sa stali základom vzniku Vydavateľstva a tlačiarne Spolku Slovákov v Poľsku.
18. septembra 1991
Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku zadovážila budovu na ulici sv. Filipa 7 v Krakove, kde sa malo presťahovať vedenie organizácie i redakcia Života. Keďže prvotný zámer zriadenia tlačiarne v pivnici predmetnej budovy sa kvôli malému priestoru nedal uskutočniť, tlačiarenská hala bola postavená vo dvore.
1992
Predsedníctvo Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov rozhodlo uznesením o presťahovaní redakcie Života z Varšavy do Krakova.
10. január 1993
Bola spustená prevádzka Vydavateľstva a tlačiarne Spolku Slovákov v Poľsku na ulici sv. Filipa 7 v Krakove. Aprílové číslo Života bolo vôbec prvou tlačovinou, ktorá tu uzrela svetlo sveta. Vychádza v novej grafickej úprave, vo formáte A4 s farebnou obálkou a strednou dvojstránkou, pripravené fotosadzbou na počítačoch, v počte strán 36. Vďaka novej technológii sa podstatne zlepšuje grafická stránka a kvalita tlače časopisu.
apríl 1993
Redakcia Života sa presťahovala do Krakova na ulicu sv. Filipa 7, čím sa dostala bližšie ku krajanom, znížili sa náklady na jej chod a získala vlastný priestor, v ktorom sídli dodnes.
máj 1993
Časopis Život vychádza už len v slovenskom jazyku, čo bolo spojené so vznikom Spolku Slovákov v Poľsku, ktorého tlačovým orgánom sa stal. Čeština sa prestáva používať.
máj 1993
Pri príležitosti 500. čísla Života bolo prvýkrát vydané plnofarebné číslo.
január 2000
Od tohto čísla už vychádza Život ako plnofarebný časopis v rozsahu 38 strán s farebnou fóliovanou obálkou.
január 2000
Po šestnástich rokoch odišiel do dôchodku šéfredaktor Ján Špernoga a Ústredný výbor Spolku Slovákov v Poľsku poveril vedením redakcie rodáčku z Novej Belej Agátu Jendžejčíkovú.
júl 2006
Tlačiareň Spolku Slovákov v Poľsku bola vybavená technológiou Computer to Plate System, čím sa opätovne zvýšila úroveň časopisu Život po technickej stránke.
jún 2007
Bolo zriadené terénne pracovisko redakcie Život vo Vyšných Lapšoch na Spiši, odkiaľ redaktorka prinášala najnovšie správy z regiónu.
2007
Zvýšil sa počet strán časopisu Život na 42, pričom vychádzal v náklade 2100 kusov mesačne.
január 2008
Vyšlo 600. číslo Života. Časopis zároveň oslávil aj polstoročie putovania k svojim čitateľom.
jún 2008
Pri príležitosti šesťdesiateho výročia periodického vydávania Života sa v Centre slovenskej kultúry Novej Belej konala medzinárodná konferencia Mediálne dimenzie slovenského Života v zahraničí.
20. október 2018
Matica slovenská udelila pri príležitosti šesťdesiateho výročia krajanskému časopisu Život za šírenie kultúry a podporu krajanov žijúcich v Poľsku Bronzovú cenu Matice slovenskej.
21. október 2018
Bolo zriadené terénne pracovisko redakcie Život v Jablonke na Orave, odkiaľ redaktorka prináša najnovšie správy z regiónu.
jún 2019
Bolo zrušené terénne pracovisko redakcie Život vo Vyšných Lapšoch na Spiši.
2021
Bola spustená webová stránka časopisu www.zivot.pl.
